Ježiš ako Dobrý pastier

V túto nedeľu sme zvlášť my saleziáni pozvaní meditovať toto podobenstvo, ktoré predstavuje jeden z pilierov našej spirituality: salezián si osvojuje postoj Dobrého pastiera, ktorý si iných podmaňuje miernosťou a sebadarovaním (Stanovy SDB, čl. 11).

Prvý a základný sen dona Bosca sa inšpiruje týmto obrazom. Ovečky, ktoré sa zhromažďujú okolo tajomnej Postavy, v ktorej veľmi ľahko spoznávame Ježiša Dobrého pastiera, ktorý prosí malého Janka, aby sa stal dobrým pastierom podľa jeho srdca.

V tomto povolaní dona Bosca je aj naše povolanie. Priblížme si jeden aspekt tohto evanjeliového podobenstva, aby sme v tomto texte našli inšpirácie pre aktívnejšie a radostnejšie prežívanie nášho saleziánskeho života.

Pastier a nádenník

Pastier a nádenník vykonávajú to isté. To, čo ich rozlišuje je ich vnútorný postoj k ovciam. Aj v našom saleziánskom živote sú teda dve kritériá: to prvé je založené na tom, či sme aktívni, či pracujeme, konáme. Je to dôležitá súčasť nášho života. Salezián nie je kontemplatívna zložka Cirkvi. Na druhej strane, kiež by sme len kvôli kontemplácii a modlitbe neboli aktívni. Druhé kritérium je však toto: pracujem, namáham sa, mám aktivitu, ale s akým vnútorným postojom. Či sa niekedy nenájdeme v tej postave nádenníka, ktorý opúšťa ovce. Možno to nie je kvôli veľkému nebezpečenstvu vlkov, ale kvôli svojej pýche, následnému znechuteniu z neúspechu.

Postoj dobrého pastiera je dôležitá črta nášho života, v ňom sa skrýva aj obetavá ochota položiť život za ovce – položiť ho vo vytrvalosti, v každodennosti, v zlaďovaní svojich osobných a rodinných plánov s tými apoštolskými.

Ovečky

Niektorí komentátori sa zamýšľajú nad vhodnosťou tohto obrazu pre človeka priemyselnej a obchodnej spoločnosti, v ktorej dnes žijeme. Áno, znie to trochu urážlivo a nedôstojne pre človeka, ktorý si o sebe myslí, že sa stal vrcholom sveta. K tejto téme však môžeme dodať dve skutočnosti, ktoré nás s ovcami vždy budú spájať:

- ovca má slabý zrak a o to lepší sluch. Aj my ľudia máme slabý zrak. Veď nedovidíme ani na niekoľko hodín dopredu. Nevieme, čo bude, budúcnosť nie je v našich rukách. Môžeme mať však dobrý sluch, lebo počúvanie Božieho slova nás môže viesť, aj keď ďaleko nevidíme.

- ovca je tvor bezbranný. V skutku, človek je tvor slabý. Hoci ako sa kolektívne ubezpečujeme, čo všetko dokážeme, sme krehkí a zraniteľní, sú tu skutočnosti, ktoré nás premáhajú.

- ovca žije v stáde. My sa na jednej strane tak veľmi bojíme stádovitosti, všetci chceme byť originálni, nechceme zaniknúť v dave. Treba sa však zamyslieť, či sme to s tou našou túžbou po jedinečnosti neprehnali. Veď ak všetci budeme jedineční a veľkí, kto bude tlieskať a obdivovať, kto sa bude tešiť? Možno nám obraz stáda, ktorý sa nám tak trochu prieči, predsa len pripomína niečo veľmi dôležité, že totiž radosť nie je len v hrdinoch a výnimočných ľuďoch, ale radosť je aj v obyčajnom živote, v spoločenstve, kde sa spolu radujeme, máme spoločnú nádej a spolu kráčame.

Peknú saleziánsku nedeľu Dobrého Pastiera.

Don Pavol Grach, SDB