Posolstvo Božieho slova tejto nedele nám hovorí o náročných vzťahoch medzi ľuďmi a o ešte náročnejšom riešení, ktoré Ježiš dáva.

V prvom čítaní vidíme ničomníkov, ktorí snujú plány proti spravodlivému. Plní nerozumnosti si hovoria o tom, ako ho preskúšajú, či je naozaj Božím. Uvidíme, či mu Boh pomôže z našich rúk. Rúhavé a nebezpečné slová. Dosť na tom, že takýchto postojov pýchy a nenávisti, nepochopenia je veľa. 

Sv. Jakub so svojou príslovečnou jasnosťou a priamosťou napomína rozhádanú komunitu kresťanov. Všetko napokon zacieli do modlitby: nič nemáte, lebo sa nemodlíte a keď aj vyslovujete modlitby, zle sa modlíte.

Vzťahové situácie neobišli ani Ježišovu komunitu. Ježiš, ako nám to podčiarkuje evanjelista, si zobral učeníkov osve, aby ich osobitne poučil o svojej smrti, ale ... medzi riadkami sa dá vyrozumieť, že učeníci neboli akosi disponovaní na toto jeho učenie. Oni mali iné ciele a iné plány. Učeníci sú tu krásnym obrazom mnohých z nás, ktorí žijeme s Ježišom, počúvame (teda ako oni) jeho slová a predsa potom si robíme úplne iné plány, podľa našich predstáv a želaní. Nie sme schopní prijať Ježišovu cestu, chceme našu cestu spokojnosti, slávy, prestíže.

Samozrejme, že aj my, keď sa nás Ježiš priamo spýta, zostaneme mlčať. Teda aspoň to je nádej ... lebo keď sa už konečne pristihneme pri tom, že nezmýšľame tak ako Ježiš, tak skutočne zmĺkneme a začneme počúvať.

Našťastie, že Ježiš nie je urážlivý učiteľ, odpustí nám naše nepozornosti. Je vždy ochotný nám hovoriť odznovu, aj keď jeho ponuky nie sú ľahké. Tak skúsme v túto nedeľ prijať jeho otázku: o čom sa cestou tvojho života rozprávaš? Čo ťa zamestnáva? Aké túžby s tebou lomcujú? Nebolo by na čase opäť sa pokúsiť byť tu pre službu a nie pre moju dôležitosť a moje prvenstvo? 

Oj, koľko vecí zrazu zmení svoju strašidelnosť a my sa môžeme opäť usmievať. Vďaka Ježišu, že máš s nami trpezlivosť. A ešte: nauč nás modliť sa. Dobre prosiť, aby sme niečo mali ... lepšie, aby sme niekoho mali a s Ním všetko.

 

Don Pavol Grach