Uplynulú sobotu 14.4.2018 sa v Rodinkove - mieste prijatia pre rodiny, konalo stretnutie s ašpirantami, ktorí budú tento rok, po absolvovaní DC, premýšľať o podaní prihlášky do Združenia ASC. Sme nová PR, ktorá sa teraz prakticky prvý krát stretla samostatne a tak sme šli do toho aj s miernou trémou :-). Vieme si predstaviť, že pre našich ašpirantov je to tiež trochu stres, pretože nevedia, či ich budeme skúšať z vedomostí o ASC, alebo ich budeme skúmať pod drobnohľadom. Pravým zmyslom je to, čo je v názve Rodinkova - PRIJATIE. Ak má PR o niekom na záver jeho formácie hlasovať, nechce to robiť bez osobného poznania ašpiranta. Okrem predašpirantských a ašpirantských DC je toto tretia možnosť vzájomného spoznávania sa. Keď sa vraciam v duchu k uplynulej sobote, pociťujem radosť. Všetci prišli dobre naladení, niektorí s detičkami, ktoré boli veľmi milé a nedali zámienku na nervozitu. Počasie bolo nádhernou kulisou. Po privítaní zástupcom koordinátora a predstavení sa jednotlivých členov PR nám náš delegát Don Paľko Grach priblížil tri úrovne: človek, kresťan a spolupracovník. Niekedy máme pocit, že ak sa neposunieme o level vyššie, zlyhávame. Väčším zlyhaním je, ak vo svojom živote vynecháme predchádzajúcu úroveň. Napríklad som "kresťan", ale "človečenstvo" v tom dobrom slova zmysle vo mne absentuje. Byť spolupracovníkom je povolanie, štýl prežívania života v duchu Don Bosca. O tomto má byť dvojročné rozlišovanie v priebehu počiatočnej formácie. Skutočne cítim toto povolanie? Počúvajúc následne predstavovanie samotných ašpirantov som si uvedomovala to bohatstvo, ktoré je v každom z jednom z nich. Títo ľudia nechcú žiť len pre seba, chcú sa deliť o milosti, ktoré dostali. Na ceste do splupracovníckej rodiny sa však stretávajú s prekážkami, ale aj rozličným povzbudením a o tom bol naša ďalšia aktivita. Aby tieto veci vo svojom vnútri identifikovali. Počas sv. omše ich spísané priniesli ako obetný dar. Po dobrom obede vo vynovenej jedálni Rodinkova, kde slúžia veľmi ochotní dobrovoľníci a krátkej rekreácii sme sa rozdelili do malých skupiniek a rozprávali sme sa o postrehoch ašpirantov z ich formácie. Nebolo ľahké držať sa témy :-), pretože z plnosti srdca hovoria ústa a veru, niektoré osobné svedectvá boli až dojímavé. Určite to poznáte. Myslíte si, že Vy niečo dávate (čas, energiu), ale postupne zisťujete, že oveľa viac dostávate. Takže veľká vďaka patrí Bohu za toto stretnutie. Našim ašpirantom prajem všetky dary Ducha svätého, aby správne rozlišovali a ak vstúpia do Združenia, aby svoje povolanie rozvíjali a boli v ňom VERNÍ napriek prekážkam, ktoré ani potom nepominú.

Monika Kotulová, ASC