Zamračené, zima a vietor .... také bolo nedeľné ráno 23.9.2018, ale ani to nás neodradilo, aby sme vyrazili na cestu za Mamou Máriou do Litmanovej. Počas cesty sme ako správni pútnici venovali čas modlitbe a rozhovorom v rodinnom duchu. Už počas cesty sa začali mraky nad našimi hlavami trhať a spoza nich vykúkalo slniečko. A čo by to bola za púť, keby sme aspoň trochu nešli pešo. Pod horu Zvir sme prišli v dostatočnom predstihu. Niektorí rýchlo a niektorí pomaly sme vyšli až hore. Tam už na nás čakalo krásne prostredie s posvätným priestorom pre slávenie liturgie, kaplnka zjavenia a eucharistická kaplnka. Tiež sme sa náhodne stretli s J. E. Mons. Milanom Lachom SJ apoštolským administrátorom eparchie Parma, ktorý tam bol na púti so svojimi veriacimi z USA. Povzbudil nás k pevnej dôvere v Boha a k modlitbe k Presvätej Bohorodičke. Udelil nám svoje kňazské požehnanie a rozlúčili sme sa s uistením, že sa budeme navzájom za seba modliť, aj za nové kňazské povolania. Po krátkej modlitbe sme išli na sv. omšu ... teda presnejšie na východnú liturgiu, ktorá bola veľmi pekná a pre našich mladších pútnikov aj zaujímavá a hlavne to bola nová skúsenosť. Po nej sme sa povzbudení Božím Slovom vrátili k autobusu a vyrazili na cestu domov. Naplnení pokojom a príjemnými zážitkami sme sa vrátili k svojim rodinám.

Zuzana Rákošová, ASC