Články


SLOVO DELEGÁTA

Milí bratia a sestry, saleziáni spolupracovníci 

Pápež František nám v posledných týždňoch uverejnil novú exhortáciu o svätosti, Gaudete et exsultate (Radujte sa a jasajte). Veľmi vás povzbudzujem, aby ste si ju všimli, a ako je naším zvykom, nebojte sa, budeme o nej určite rozprávať aj spoločne

Nateraz vám ponúkam, v neoficiálnej verzii, jedno malé zrniečko z tejto exhortácie:

Bod 14: Preto, aby sme boli svätí nemusíme byť biskupmi, kňazmi, rehoľníčkami alebo rehoľníkmi. Veľakrát máme pokušenie myslieť si, že svätosť je rezervovaná len tým, ktorí majú možnosť odpútať sa od bežných povinností a môžu venovať veľa času modlitbe. Nie je to tak. Všetci sme pozvaní k svätosti tak, že žijeme v láske a dávame dobré svedectvo v bežných povinnostiach našich všedných dní, tam, kde sa nachádzame. Žiješ v zasvätení? Buď svätým/svätou tak, že s radosťou prežívaš svoje darovanie sa. Si v manželstve? Prežívaj svätosť milujúc svojho partnera, tak ako Kristus miluje Cirkev. Pracuješ? Buď svätý tým, že poctivo a kompetentne robíš svoju prácu pre dobro blížnych. Si rodičom alebo starým rodičom? Buď svätý tým, že s trpezlivosťou učíš deti nasledovať Krista. Máš zodpovedné postavenie? Buď svätý tým, že budeš bojovať za spoločné dobro, aj za cenu zrieknutia sa svojich osobných výhod

Bod 16:Táto svätosť, ku ktorej nás Pán volá, bude rásť vtedy, ak budeme uskutočňovať malé veci. Napríklad: nejaká pani ide na nákup a stretne svoju susedu, či známu, ktorá začne hovoriť o niekom zle a kritizovať. Ale táto žena si povie vo svojom vnútri: Nebudem hovoriť zle o nikom. Toto je krok ku svätosti. Potom sa vráti domov a jej syn jej začne rozprávať všeličo nad čím rozmýšľa a ona, aj keď je unavená, sadne si vedľa neho a trpezlivo ho počúva. To je ďalšia možnosť kráčať k svätosti. Potom príde niečo, čo ju vystraší, čoho sa zľakne. Vtedy si spomenie na lásku presvätej Panny, vezme do rúk ruženec a s vierou sa modlí. Toto je ďalšia cesta svätosti. Napokon vyjde von na ulicu, kde stretne chudobného, zastaví sa pri ňom a láskavo sa s ním rozpráva. To je ďalší krok vpred.

Tak kráčajme v radosti vpred a nezabúdajme na našu originálnu saleziánsku cestu svätosti. Don Chavez nám ju v roku 2002 popísal týmito dvomi charakteristikami:

– Duchovnosť každodennosti. Páči sa mi podčiarknuť skromnú každodennosť, ktorá mala v don Boscovom živote privilegovaný priestor. Ona bola jednou z obľúbených čŕt jeho spirituality. „Don Bosco po celý život uvádzal mladíkov na cestu jednoduchej, srdečnej a veselej svätosti, pričom spájal do jednotného životného zážitku «dvor», «štúdium» a stály zmysel pre povinnosť“. Nikdy mu neboli sympatické výnimočné gestá, naopak svojim chlapcom ukazoval kráľovskú cestu plnenia si svojich povinností. Bol presvedčený, že ak ich niekto koná s láskou a radosťou, má všetko, čo je potrebné pre duchovný rast. Dobre vieme, kde sú korene tohto jeho obľúbeného prístupu. Inšpirovaný svätým Františkom Saleským – apoštolom všeobecného povolania na svätosť pre každý stav a každý vek – rád zdôrazňoval, že má radšej to, čo nám Boh dáva, než to, čo si sami zvolíme. Jeho známe heslo „nič nepýtať, nič neodmietať“ obsahuje veľmi cennú pedagogickú a teologickú múdrosť. Naliehať na lásku, ktorá je obsah, keď ide o nádobu (my niekedy kladieme dôraz skôr na formu ako na podstatu), znamená napodobňovať dona Bosca vychovávateľa.

– Citlivá pedagogická múdrosť. Don Bosco sa ukázal ako pravý pedagóg a majster, keď hovoril o svätosti. Jasne hovorí o svätosti Dominika Savia, ktorý bol ešte len chlapec, a tomuto slovu už rozumel, pretože ho sám vyslovil. Miškovi Magonemu na stanici v Carmagnole povie: „Počuj, príď do oratória, budeš tam môcť študovať, hrať sa, nájsť si tam kamarátov“. To znamená, že pre nás vychovávateľov je dôležité vedieť, že existuje šťastná cesta k svätosti, schopná naplniť očakávania srdca mladého človeka, že ju vieme vhodnými slovami navrhnúť každému chlapcovi z nášho oratória, mladým v mládežníckom stredisku alebo škole. Stane sa, že v skupine mladých oratoriánov budeme otvorene hovoriť o svätosti alebo o povolaní s vedomím, že nás pochopia. Inokedy zasa budeme musieť začať úplne od začiatku, meniť ich mentalitu, očisťovať falošné obrazy o Bohu alebo nabúrať ich idoly, ktoré si vytvorili alebo ktoré vyhľadávajú, aby ich napodobňovali vo svojom živote. Najdôležitejšie je, aby sme si ako vychovávatelia boli vedomí, že Boh všetkých volá k svätosti, k radostnej odpovedi jemu, a že po ceste svätosti možno kráčať, vediac, že mladých budeme musieť sprevádzať, vyvádzať zo situácie, v akej ich nachádzame, pretože „cesty svätosti sú cestami osobnými“. 

( P. Chavez, Okružný list DRAHÍ SALEZIÁNI, BUĎTE SVÄTÍ!“ 2002) Celý list nájdete tu

Prajem všetkým krásne veľkonočné obdobie

Don Pavol Grach