Rok sa s rokom stretol a plnenie sna pokračuje. Takto pred rokom sme mali nádherné stretnutie bývalej „emeritnej“ rady 2009 – 2015, a už vtedy sme pochopili, že bolo to splnenie sna, ale chceme ho „snívať“ ďalej.

Ako som písala pred rokom už na predchádzajúcom stretnutí sme si dohodli termín na tento rok, a keďže nám je spolu úžasne, dve noci nestačili.          Štvrtok 14. júna bol pre nás dňom, na ktorý sme sa mnohí tešili už dlho vopred, a keď konečne nastal deň „D“, začali sme naše stretnutie tým najdôležitejším, slávením Eucharistie. Celý čas nám duchovnú službu poskytoval Peťo Bicák, SDB a my mu veľmi ďakujeme za jeho ochotu, povzbudenia a príklad pravej saleziánskej veselosti. Naše spoločné chvíle boli pretkávané rozhovormi, oddychom, vychádzkami, ale spoločným menovateľom všetkých aktivít bolo, že nám je spolu dobre. V piatok sa k nám pridali ďalší členovia bývalej PR a v sobotu doplnili naše spoločenstvo tí, ktorí mali rodinné povinnosti a nemohli prísť skôr. Veľkým prínosom, resp. bonusom nášho stretnutia je práve rodinnosť. Rodina je miesto, kde si môžeš povedať čo cítiš, prežívaš, kde sa spoločne tešíš, ale aj podelíš s ťažkosťami. Miesto, kde slobodne rozhoduješ o tom čo chceš robiť a kam chceš ísť. Toto všetko charakterizovalo aj naše prežívanie. Každý okamih bol priestorom pre spoločné zdieľanie, obohatenie, vďačnosť, prejavenie služby, ale najmä spoločnej radosti. A takéto chvíle sa najlepšie prežívajú doma a my sme naozaj boli doma, tak všetci vnímame Dom mamy Margity, našu Drienicu. JV piatok sme sa rozhodli stráviť slobodne v okolí domu a venovať sa vzájomným rozhovorom, popozerať čo sa zmenilo, tešiť sa zo vzájomnej spoločnosti. Večer, resp. hlboká noc patrila spoločnému dialógu a veľkým povzbudením bolo, že dokážeme pozerať na svet radostne a cítime  požehnanie našej služby v PR.  Je to také krásne vidieť a vedieť, že aj keď sme sa s niektorými nevideli dlhšie obdobie (niektorí pred rokom neboli), našu dôveru a otvorenosť  ten čas vôbec nenarušil, skôr posilnil. Okrem toho veľkým darom našej rodinnosti je humor. Ale povedzme si úprimne, pri našom Jožkovi to ani bez neho nejde. Je krásne cítiť vzájomnú lásku aj cez zábavu, vtipnosť a láskavé podpichovanie J. V sobotu sme spoločne navštívili saleziánsku chatu na Červenej vode a obdivovali sme obetavosť spolupracovníkov ako ju dokázali zveľadiť. Naša bývalá PR sa rozrástla nielen o vnúčatá, zaťov a nevesty, ale aj o manželských partnerov a deti, a tak sme si na stretnutí užívali aj prítomnosť drobcov a tešili sa, že Pán takto požehnal službu a obetu našich členov. Všetko pekné však končí, a tak nastal čas aj našej rozlúčky. V nedeľu sme sa popoludní síce rozišli do svojich domovov, vieme však, že ak Pán dá o rok sa opäť vidíme a vo svojich srdciach sa vzájomne nosíme. :)

Janka Bríšová, ASC