Myšlienka na nedeľu


V pôstna nedeľa rok C

Prvé čítanie Izaiáš 43,16-21

Prvé čítanie je nádherným obrazom, ktorý povzbudzuje Boží ľud, aby hľadel vpred. Je pravda, že na jednej strane sa vo viere pozeráme stále do minulosti, tam sa totiž odohrala naša spása, ale na druhej strane naša viera by nebola kompletná, ak by sme sa nepozerali aj do prítomnosti a bezprostrednej budúcnosti. Boh pracuje, chce robiť veľké veci aj dnes, hoci sa nám to pre ťažkosti zdá veľmi nepredstaviteľné. Ale aká je to viera, keby sme neverili, že Boh môže urobiť veci nové aj dnes, v tejto našej dobe?

Ešte jeden krásny obraz tu vidíme. Text proroka Izaiáša hovorí, že poľná zver, šakaly a pštrosy, ho budú chváliť za to, že popri jeho starostlivosti o svoj ľud sa aj oni dostanú k vode. Boh dáva vodu na púšti, a z tejto vody majú piť aj iní. To je krásny obraz prítomnosti kresťanov vo svete. Ich úlohou je byť Božími a tešiť sa z toho, že vodu života, ktorú máme, môžu okúsiť aj iní. Otázka je, či sme na takej výške, aby sme im ju vedeli poskytnúť  a aby sme sa vedeli z toho tešiť?

Druhé čítanie: Flp 3,8-14

Sv. Pavol v polemike so židovstvom prehlasuje, že vzťah s Kristom je to najrozhodujúcejšie v živote. Nijaká iná praktika, nijaký iný úkon, či už vonkajší alebo vnútorný, nemôže prekonať naše začlenenie sa do Krista a vzťah viery k nemu. Poznať ho stále viac, zmocňovať sa ho, aby sa on zmocnil nás. Kresťan sa nám tu javí ako človek na ceste, bežiaci do cieľa, bežiaci v ústrety osobe. Nevadí, že ešte nie sme celkom Kristovi, dôležité je či bežíme a či bežíme správnym smerom.

Evanjelium: Ján 8,1-11

Podnety

     Evanjeliová stať nám hovorí o náročnej situácii, v ktorej sa Ježiš ocitol. Medzi zákonom, ktorý niečo ukladal a posolstvom lásky a milosrdenstva, ktorého bol nositeľom. Ježiš túto situáciu vyriešil tak, že poukázal na pravdivosť zákona (hriech je smrť), ale zároveň poukázal na to, že v mene zákona nemáme odsudzovať jeden druhého, ale hľadať pre toho druhého cestu vpred. Privádza svojich súčasníkov k zamysleniu nad tým, či ich túžba kameňovať osobu má niečo spoločné s nenávisťou voči hriechu ako takému. Ako často aj my horlivo odsudzujeme človeka a ako málo nám pritom záleží na človekovi samotnom. Ježiš prišiel postaviť človeka, hriešneho človeka do stredu nášho záujmu. Dôležitý je človek a nie trest, ktorý mu môžeme vymerať, nie náš hnev, ktorým sa môžeme na ňom vyvŕšiť.

Kresťan, podobne ako Kristus, chce vidieť to, čo klíči v človekovi, to, čo môže vzklíčiť, lebo každý človek má v sebe klíček dobra. Preto pusťme kamene z ruky a priveďme hriešneho človeka k Ježišovi a pýtajme sa ho: Pane, čo máme robiť s týmto človekom, keď porušil zákon?

Ježiš nám hovorí: Neodsudzujte ho, dajte mu novú možnosť, povzbuďte ho, pomôžte mu, aby nastúpil cestu nového života.

Ježišova cesta nie je cesta odstraňovania tých, čo podľahli zlu, ale milosrdenstva, povzbudenia a usmernenia.

Malý príbeh z výrokov púštnych otcov:

Jeden zomierajúci zbojník ležal pred bránami kláštora v púšti. Mníchovi, ktorý mu prišiel pomôcť povedal: Viem, že Boh mi odpustí.

Ako si tým môžeš byť taký istý, opýtal sa ho mních.

Je to predsa jeho zamestnanie, odpovedal zbojník.

* Per l’elaborazione della «lectio» di questa domenica, oltre al nostro materiale di archivio, ci siamo serviti di:

- Temi di predicazione, Napoli, Editrice Domenicana Italiana, 1997-1998; 2002-2003; 2005-2006.

- COMUNITÀ MONASTICA SS. TRINITÀ DI DUMENZA, La voce, il volto, la casa e le strade. Tempo di Quaresima e Pasqua, Milano, Vita e Pensiero, 2010.

- La Bibbia per la famiglia, a cura di G. Ravasi, Milano, San Paolo, 1998.

- C.M. MARTINI, Incontro al Signore risorto. Il cuore dello spirito cristiano, Cinisello Balsamo, San Paolo, 2009.

- J.M. NOUWEN, Un ricordo che guida, in ID., Mostrami il cammino. Meditazioni per il tempo di Quaresima, Brescia, Queriniana, 2003.