Pozdrav z Jakutska. (+ foto )

Drahí naši dobrodinci.                Aldan 27. 8. 2017.
Po dlhšom čase sa Vám opäť ozývam z ďalekej Jakutie. Celý tento rok sa u nás nesie v prežívaní okrúhleho jubilea – 25 rokov prítomnosti Katolíckej Cirkvi a teda vlastne aj saleziánskej prítomnosti v Jakutii. Hoci niektorí ľudia čakali, že budeme robiť aj pompéznu vonkajšiu oslavu, v komunite sme sa dohodli viac toto jubileum využiť na prehĺbenie sa vo viere a v činnosti. Celý rok sme rozdelili do šiestich období po dva mesiace so silnou ústrednou myšlienkou. 

 

Najskôr sme prežívali vďačnosť Bohu za dobrodincov a dobrovoľníkov tejto misie. Toto bol dôvod, prečo sme aj niektorým Vám posielali pozornosti, ktoré sme s deťmi pre dobrodincov a bývalých dobrovoľníkov pripravovali. Samozrejme bolo to len symbolické gesto, lebo nebolo možné nájsť všetkých dobrodincov a dobrovoľníkov misijného diela v Jakutii a každému originálnym a plným spôsobom vyjadriť vďaku. Preto prijmite od nás poďakovanie za všetko, čo ste pre našu misiu robili a stále robíte aj cez tento list. Potom sme sa zamerali na jednu skupinu ľudí, ktorá je v tunajšej spoločnosti veľmi na okraji a tou sú rodiny. Napríklad bolo fantastickým zážitkom pre mňa, keď nám viacerí ľudia, ktorých som ja ani nepoznal dojatí ďakovali za to, že sme sa v ten alebo onen deň modlili za ich rodinu. To bola jedna z iniciatív toho obdobia. Apríl a máj sme upierali pohľad na Pannu Máriu Fatimskú, ktorá vyjadrila vo svojich zjaveniach pred sto rokmi osobitný záujem o Rusko. Až dodatočne sme si uvedomili, že práve 13. mája bolo presne sto rokov od prvého zjavenia vo Fatime. Okrem viacerých iných ponúk sme vtedy pripravili k ucteniu ikonu Fatimskej Panny Márie, ktorá putovala po rodinách. Zvláštnosťou bolo, že práve v tých týždňoch boli u viacerých nám blízkych ľudí rôzne problémy. Napríklad v troch prípadoch popôrodné komplikácie, alebo vážny pracovný úraz – pád trojtonového stroja na Nikolaja – nášho farníka, alebo vážne zdravotné ťažkosti u Koľu, ktorý slúži v armáde. A výsledok? Zázrak na zázrak cez ikonu Fatimskej v týchto rodinách. No zázraky neboli len na telesnej úrovni.  Zaujímavá vec sa napríklad udiala po uzdravení v jednej mladej rodinke, keď prejavili o putovnú ikonu Panny Márie záujem aj ich príbuzní, hoci sú mohamedáni.

Toto posledné obdobie – mesiace prázdnin, sme si viac chceli všimnúť deti a mládež, ako ďalšiu okrajovú skupinu tunajšej spoločnosti a zároveň ako prioritných adresátov nášho poslania. Keďže sa nám nepodarilo ani na Slovensku nájsť na leto dobrovoľníkov, ktorí by nám pomohli zrekonštruovať našu chatu, rozhodli sme sa napriek smútku detí aj rodičov, neorganizovať tohto roku obľúbený detský tábor, ktorý sme mohli robiť len na spomínanej chate. Snáď sa nám to podarí na budúci rok. Miesto toho sme deťom ponúkli krátkodobé pobyty v prírode, výlety s túrami alebo možnosťou kúpania sa v rieke.  Máme už skúsenosť, že vzhľadom na tunajšie prírodné podmienky sú tri letné mesiace (vlastne aj jarné a jesenné, lebo zima tu trvá deväť mesiacov) kľúčové na apoštolát v prírode ale aj na manuálne práce, ktoré sa nedajú robiť v zime. A to bola ďalšia náplň, ktorej sme sa venovali v Aldane. Rôzne opravy strechy, domu a najmä maľovanie fasády, ktorá už bola v odstrašujúcom stave, takže ľudia boli presvedčení, že tu už nikto nebýva. (Prikladám foto pred a po maľovaní J). Popri všetkých týchto bohatých činnostiach sme občas odbehli do tajgy zbierať huby, alebo „jagody“ t.j. rôzne lesné plody, ktoré sú dôležitým tunajším zdrojom vitamínov počas dlhej zimy. Vďaka Bohu, tento rok je tajga na plody veľmi štedrá. Z nazbieraných plodov naša dobrovoľníčka Margitka, sestra Jožka Tótha robila tradičné „varenie“, alebo kompót, alebo len očistené dala zamrznúť. Dokonca sme sa najmä vďaka otcovi Mariánovi Peciarovi pustili aj do sušenia a ďalšieho spracovávania tejto produkcie, takže určite sa niečo z toho objaví aj na Slovensku J. Toto leto v porovnaní s niekoľkými predchádzajúcimi bolo u nás pomerne intenzívnejšie využité na apoštolát. Bolo to jednoznačne aj vďaka dobrovoľníkom. Neoceniteľne nám pomohol aj v Jakutsku pri detskom tábore, aj v Aldane pri všetkej apoštolskej i ostatnej činnosti Ondrej Vargovčík, animátor zo Sabinova. S takýmito ľuďmi sa dá vždy urobiť niečo veľmi pekné i hodnotné. Škoda, že po troch mesiacoch sa musel vrátiť na Slovensko L. Rovnako už dopredu smútime za manželmi Jarkovskými, ASC, ktorí sa tiež onedlho po trojročnom pôsobení v Jakutii vracajú na Slovensko. Toto sú veľké výzvy najmä pre saleziánsku rodinu na Slovensku: Kto príde po nich, aby prevzal štafetu? Táto misia je totiž zverená nielen saleziánom dona Bosca, ale celej saleziánskej rodine a v istom zmysle aj celej Cirkvi na Slovensku.

Na záver ešte jedna myšlienka. Keď som bol vlani na Slovensku na dovolenke, viacerí z Vás sa ma pýtali: či to má zmysel byť tu v takých náročných podmienkach a keď ľudí na bohoslužby neprichádza veľa... Má to zmysel? No uvážte sami. Pred časom zazvonil pri našich dverách chlapík – Jakut – domorodec v stredných rokoch, a predstavil sa ako jeden z vedúcich stavby na susednom pozemku. No hneď dodal, že bol kedysi aj animátorom v našom stredisku v Jakutsku. Rozprával som s ním takmer dve hodiny. Bol to mimoriadne úprimný a krásny rozhovor, v ktorom tento muž porozprával o sebe, že urobil kariéru vo vedení polície a teraz je už na dôchodku. No tiež priznal, že hoci sa „zatiaľ nestihol dať pokrstiť“, musí vyjadriť veľkú vďačnosť za to, že ho „v živote mnohokrát zachránil don Bosco“. Vravel, „keby ma neboli saleziáni podchytili a vplývali na mňa, ja by som bol šiel z basy do basy, taký život som už viedol... A potom práve don Bosco – výchova saleziánov mi pomohla nestrieľať do vlastných, keď som bol na vojenskej službe v Čečensku...“ atď. Hľa, aj toto je dôkaz, že to má zmysel...                            

                                                      o. palo michalka, salezián, misionár v Aldane

 

Ps 1.: Veľká prosba o modlitby za „nášho“ novica a ašpiranta. 15. Augusta začal prípravu na saleziánske povolanie v noviciáte v Poprade Koľa, ktorý sa narodil v Aldane a tu aj vyrástol a stretol sa s Kristom vďaka bratom, ktorí tu pôsobili. V najbližších mesiacoch by mal zasa do ašpirantskej formácie na Slovensko prísť Tolik z Jakutska, ktorí sa tiež orientuje na saleziánskej povolanie. Podporujme ich svojimi modlitbami!

Ps 2.:A nezabúdajte, že stále sa z vďačnosti za Vás denne modlíme a každý večer posielam všetkým Vám požehnanie Panny Márie Pomocnice a dvakrát v mesiaci slávime za Vás a Vaše rodiny sväté omše! 

 

sorokap 8.9.2017

Komentáre

Upozornenie: Ak chcete pridať komentár, musíte byť prihláseny.