Myšlienka na nedeľu


Pôstne obdobie

Vo štvrtok po popolcovej strede som počúval Slovenský rozhlas, kde ohlasovali tému o pôste, pôstnom období takto: Začal sa pôst. Niektorí sa v pôste zriekajú alkoholu, cigariet a to na tento čas, niektorým to vydrží aj dlhšie. Aké máte skúsenosti so zriekaním sa niečoho a ako dlho ste vydržali?

 

Zaiste téma ľudskej vôle je vždy príťažlivá a aj dôležitá. Často ju však dávame príliš  do popredia tohto obdobia: Čo si uložím ako pokánie, v čom vydržím, čoho sa zrieknem? Na popolcovú stredu som si však všimol úvodnú modlitbu do omše, pri požehnaní popola, ktorým sú veriaci poznačení: aby sme sa očistení stretli so Zmŕtvychvstalým Kristom. Tu kdesi vidím zmysel i kritérium celého pôstu. Nech to nie je len  obdobie cvičenia vôle, ale príprava na veľké a dôležité stretnutie.

Aj Ježiš začínal pôstom

Nachádzame sa v prvých riadkoch Markovho evanjelia. Ježiš práve prijal krst Jánov, pri ktorom slávnostne zaznel Otcov hlas a Duch zostupuje na Ježiša s novými darmi. Zdalo by sa, že táto udalosť bola dobrou príležitosťou začať kázať, verejne vystúpiť. Opak je však pravdou. Duch, ktorý naplnil Ježiša ho k tomu vôbec nepovzbudí, práve naopak, ako výrazne hovorí evanjelista, ženie ho na púšť, do samoty, modlitby, strádania. Je to také večné upozornenie pre nás všetkých, ktorí sa tak radi vrháme do činnosti, do tých všetkých dobrých a nadmieru užitočných vecí, ktoré sú okolo nás. Nebolo dôležitejšej veci ako to, aby už Ježiš konečne prehovoril. A predsa, ešte modlitba v púšti. Mnoho dní, 40 dní.

 

Ako je dôležité hľadať Boha potom, čo sa nám zjavil. Ako je dôležité uchovať si v srdci jeho pohladenia, jeho milé slová, ktorými nás oslovil a ... ísť na púšť. 

 

Možno tak veľmi túžiš povedať niečo pekné svetu. Možno tak veľmi túžiš urobiť niečo významné. A si tak nepochopený, nepochopená. Ako to je? Veď tak pekne Boh hovorí, hovorí mi priam do srdca, ale všetko ide tak akosi povedľa nás, neúspešne, aspoň to tak vnímame.

 

Pôst malých detí je o tom, čo dokážu. Pôst Božieho Syna je o tom, ako nájsť Otca a jeho vôľu s týmto svetom. Kvôli tomu je ochotný opustiť svet ľudí, nedbať na to, čo bude jesť. Marek sa nerozpisuje o obsahu tohto pobytu na púšti ako Matúš a Lukáš, ktorí nám približujú obsah trojitého pokúšania. Hovorí len: Satan ho pokúšal. 

 

A po tejto skúške Ježiš v sile toho istého Ducha ide a ohlasuje, že Boh je blízko, že my ľudia sme blízko Boha. Stačí len otvoriť uši a srdce. Ježiš sa naplno vkladá do tejto misie.

 

Tak ďakujme Bohu za dar pôstneho obdobia. Každoročne ho potrebujeme. Nech nám pomôže opustiť dôležité veci nášho života, aby sme hľadali tú najdôležitejšiu: Boha a jeho zámer s týmto svetom. Tak ťažko sa uprostred toho všetkého verí, že Boh je schopný vstúpiť do tohto sveta. Presne to je však obsahom našich pôstnych dní, ak budeme mať odvahu poslúchnuť Ducha, ktorý aj nás chce priviesť na púšť, aby sme tam hľadali odvahu veriť a postaviť sa do Božej služby.

 

Noemov príbeh nás ubezpečuje

Prvé a druhé čítanie nám prinášajú pohľad na Noemov príbeh, na rozpravu o potope sveta, ako túto stať zvykneme volať. Prvé čítanie nás oboznamuje s tým, že Boh s Noemovým potomstvom bude zaobchádzať ako milosrdný Boh. Už nikdy nedopustí vody potopy. 

V prvom Petrovom liste nachádzame hymnus na Krista, ktorý svojou obeťou zachytáva aj tých ľudí, ktorí sa neobrátili k Bohu, keď Noe staval koráb. 

Božie slovo nás teda ubezpečuje o nesmiernej Božej láske, ktorá sa v Kristovi zjavila. Nuž, ale kto tomu uverí?

Opäť len ten, kto sa odhodlá poslúchnuť Ducha a ísť na púšť. Hľadať Boha, jeho plán spásy, pýtať sa ho na to, ako to myslí s tým svetom okolo nás. A ak to z jeho milosti trošku viac pochopíme, začneme rozumieť, že tie jednoduché slová budeme hovoriť s veľkou ozvenou: Božie kráľovstvo je blízko, Boh je blízko. Budú to silné slová. Lebo my nehlásame len náuku alebo príkazy, ale Boha, ktorý je blízko. Aspoň by sme mali. Žiaľ veľa našich slov i veľa slov mnohých kázní o tom nesvedčí. Nech nám toto pôstne obdobie pomôže zmeniť to. 

 

Don Pavol Grach