Dni saleziánskej spirituality , Turín 13.- 16.1.2022

V saleziánskej rodine som počula o veľkolepých svetových dňoch saleziánskej spirituality cez rôznych známych a priateľov, ktorí sa ich zúčastnili. Hovorili o obrovskom stretnutí približne tisíc ľudí z rôznych zložiek saleziánskej rodiny. V dôsledku Covidu sa však povaha tohto stretnutia zmenila a opatrenia umožnili osobné stretnutie v oveľa menšom počte, čo predstavovalo takmer dvesto osôb. V čo som ani sama nedúfala, sa stalo skutočnosťou a tento rok som mala možnosť zúčastniť sa a reprezentovať Slovensko spolu s Barčou Kubalovou ASC a Jurajom Kovaľom SDB. Táto skúsenosť mala pre mňa osobitný význam, pretože som sa dostala prvýkrát do Turína na Valdocco, kde začalo veľké dielo, ktoré tak veľmi ovplyvnilo aj môj život. Niektoré časti programu boli vysielané naživo a môžete ich nájsť ako záznam na Youtube kanáli saleziánov. Ja sa pokúsim načrtnúť najsilnejšie momenty, ktoré vo mne zarezonovali.

Vo štvrtok začal program veľmi srdečne a milo, pretože okrem nás prítomných sa online pripojili mnohí zástupcovia saleziánskej rodiny. Pozdravovali z rozličných kútov sveta a vyprosovali veľa milostí nadchádzajúcemu stretnutiu. Najväčší úsmev na tvári vyčaroval jeden salezián spolu s tromi mladými chlapcami z Filipín, ktorí ,,zborovo“ nacvičili pozdrav, odľahčili atmosféru a priniesli ducha mladých všetkým účastníkom. Hlavným bodom tohto dňa bolo predstavenie novej strenny. Hlavný predstavený don Artime uviedol video, ktoré každoročne vytvára pre novú strennu a tiež odpovedal na rôzne otázky o tom, ako dokáže byť František Saleský aktuálny aj dnes v našich spoločenstvách a ako ho prezentovať mladým. Mňa veľmi povzbudili slová hlavného predstaveného o tom, ako František Saleský vo svojej dobe revolučne hlásal, že jedine v slobode sa môžeme približovať Bohu. Tieto slová sa veľmi konkrétne pretavujú do života dona Bosca a saleziánskej spirituality. Don Artime hovoril o tom, že nie sú všetci mladí schopní žiť perfektný život viery, ale našou úlohou to nie je hodnotiť. Práve naopak, našou úlohou je milovať človeka a sprostredkúvať mu Božiu lásku skrze prijatie a rešpektovanie jeho slobody. Je to veľmi aktuálna výzva a mňa osobne sa dotkla práve preto, že dnes rovnako ako pred dvesto, či štyristo rokmi, čelíme svetu s najrozličnejšími prúdmi názorov a stále máme overený kľúč k srdciam mladých.

V piatok som mala dva veľmi silné zážitky. Prvý bol z prehliadky podzemných priestorov pod Valdoccom, v ktorých don Bosco vybudoval pre chlapcov jedálne a kuchyňu, kde mama Margita neúnavne pracovala. V jednoduchosti priestoru bývalej jedálne nám náš sprievodca vysvetľoval dôležitosť obnaženej steny, ktorá bola vytvorená kombinovaním kameňov a tehál. No najmä kameňov, ktoré nosili samotní chlapci a tým prispeli k budovaniu diela. V tejto stene je podpis všetkých  chlapcov, ktorí považovali dielo dona Bosca nie len za miesto, kde prijímajú, ale považovali to aj za miesto, ktoré im patrí, je vytvorené s nimi a teda si ho aj veľmi vážili.

 Veľmi silným príkladom toho, ako sa zmenili životy chlapcov, bola aj vystavená monštrancia, ktorú ešte za života dostal od svojich odchovancov don Bosco. Uvedomila som si, v akej biede dielo začalo, ako stále don Bosco hľadal financie na budovanie priestorov pre stále väčšie množstvo chlapcov, no zároveň ako veľmi dokázal byť prítomný, osobný vo vzťahoch s nimi. Ako mu veľmi záležalo, aby im ukázal zmysluplné trávenie času, že ich život má hodnotu, že sú stvorení pre nebo a následne, že mal možnosť vidieť ovocie svojej snahy v podobe pompézneho daru-monštrancie, ktorá slúži na oslavovanie Boha a je odkazom, že láska dona Bosca k chlapcom naozaj pretvárala životy.

Druhý silný moment nastal v piatok poobede, kedy bola na programe panelová diskusia na tému strenny a života Františka Saleského a jeho aktuálnosť pre dnešný svet. Jedným z diskutujúcich bol aj írsky provinciál don Eunan McDonnell, s ktorým sme následne absolvovali workshop a ktorý je veľmi ponorený do života tohto veľkého svätca. Diskusie o svätom Františkovi Saleskom boli veľmi inšpiratívne. Don Eunan povzbudzoval, aby sme sa inšpirovali životom Františka, ale aby sme nezabúdali na skutočnosť, že našim cieľom nie je napodobňovať život Františka ani život dona Bosca, ale autenticky žiť svoj život a rozvíjať dary, ktorými nás Boh obdaril na to, aby sme sa stali čo najlepšími verziami seba samých. Veľkým prínosom Františka Saleského bolo učenie o Bohu ako o živom v našich vzťahoch. Nie je to len neosobný Boh na obláčiku, ale v každom vzťahu s ľuďmi, ktorý máme, automaticky vytvára trojicu, je medzi nami. Ďalej hovorí o Bohu ako o tom, kto podnecuje aktivitu, robí prvý krok, chce sa nám priblížiť a našou úlohou je Jeho lásku prijímať. Kresťania sa majú stávať nádržami Božej lásky a nie kanálmi. Je to aj veľmi aktuálna téma pre dnešnú dobu aj pre mňa osobne. Človek sa v uponáhľanom svete snaží stále niečo robiť, žiť aktívny život, robiť akcie, stretká, ale často zabúda na seba a svoj osobný vzťah s Bohom. Môže sa stať, že sám ostane vyprahnutý a má krízu viery, hoci sa snaží žiť pre dobro iných. Ak sme však naplnení láskou, tá nás sama pobáda k aktivite, ale veľmi prirodzene, nenútene. Nič nerobí nasilu.

V sobotu sme mali možnosť slávnostne otvoriť výstavu venovanú svätému Františkovi Saleskému pri príležitosti 400. výročia jeho narodenia pre nebo. Slávnostné otvorenie sprevádzal aj program, v ktorom vystupovali dievčatá v postulantáte, z ktorých dve sú zo Slovenska a poznáme sa aj z kurzu Teológie pre mladých, ktorý vytvorili saleziáni. Mali sme takto príležitosť pozdraviť ich a povzbudiť k ceste za svojim zasväteným povolaním. Môžete za ne hodiť Zdravas aj vy. 

Počas soboty sme tiež videli veľa svedectiev o dielach saleziánskej rodiny vo svete. Veľmi ma oslovila aktivita saleziánskych mladých v Indii počas najťažšej vlny pandémie, kedy bol veľký nedostatok kyslíka pre pacientov s ťažkým priebehom ochorenia Covid-19. Mladí vytvorili infolinku, cez ktorú ľudia nahlasovali potrebu dýchacích prístrojov a ktorá následne overovala dostupnosť týchto jednotiek v nemocniciach a na klinikách. Zachránili mnohé životy a svojou aktivitou povzbudili mnohých ďalších k službe iným.

V sobotu sme mali možnosť navštíviť ďalšie miesta, kde pôsobil don Bosco. Pre mňa bolo veľmi obohacujúce vidieť pretrvávajúce dielo markízy Barolovej. Tak ako pred dvesto rokmi, tak aj dnes je to dielo určené na pomoc ženám a deťom v núdzi, poskytuje prístrešok pre utečencov, zdravotnú starostlivosť, pre tých, ktorí si ju nemôžu dovoliť či jedlo pre sociálne slabšie rodiny z okolia. Som hrdá, že don Bosco stál aj pri tomto diele, no zároveň som si uvedomila, že hoci napredujeme ako spoločnosť a životný štandard sa stále zvyšuje, stále niekde na okraji budú ľudia, ktorí potrebujú pomoc, milosrdnú lásku a prijatie.

V nedeľu sme sa vybrali na návštevu Chieri, kde don Bosco strávil 10 rokov svojho života štúdiom a prípravou na svoju službu. Z Chieri si odnášam najmä to, že don Bosco tiež nebol ,,hotový produkt“, ale bolo potrebné veľa obety, vnútornej premeny a modlitby, kým bol schopný vykonať veľké dielo v Turíne. Uvedomila som si, že často si príbeh dona Bosca romantizujem a zabúdam na to, ako ťažko sa v tej dobe žilo a ako veľmi k svätosti patrí aj sebazápor a obeta.

Ďakujem Nebeskému Otcovi za tento skvelý zážitok plný nielen hodnotného programu, ale aj stretnutí, rodinnej atmosféry, skvelého talianského jedla, nadšenia a radosti v tvárach všetkých účastníkov tohto stretnutia. Prajem všetkým členom saleziánskej rodiny, aby ich strenna povzbudila k nasledovaniu príkladu dona Bosca. Nech nás láska k Bohu vedie k svätosti každého z nás, ale aj všetkých nám zverených.