Milá saleziánska rodina tu v Banskej Bystrici, 

ale aj na celom Slovensku, ktorí nás sledujete v priamom prenose alebo zo záznamu, alebo sa dostanete k textu tohto príhovoru. Zišli sme sa tu, aby sme spoločne oslávili Boha, ktorý poslal na svet svojho Syna a tým nám ukázal ako nás miluje. My sme uverili v túto lásku, a preto slávime pamiatku tejto lásky, pamiatku, ktorá je jej sprítomnením.

Oslavujeme Božiu lásku, ktorá za nás podstúpila utrpenie a smrť na kríži. Z tohto dôvodu slávime Božiu lásku v akýchkoľvek okolnostiach. Tak to robili naši bratia a sestry v minulosti i v prítomnosti, v časoch vojen, prenasledovania rôznych ohrození i v časoch biedy a ťažkostí. To nám svedčia kresťania v niektorých ázijských krajinách, na Blízkom východe, v Afrike a na mnohých miestach sveta.  Nijaká skutočnosť na svete nie je väčšia a silnejšia ako Božia láska, ktorá sa zjavila, samozrejme za predpokladu, že sme jej uverili.

A predsa sa stala taká zvláštna vec. Dlhé mesiace a dve oslavy Veľkej noci sme nemohli byť prítomní na slávení a prežívaní týchto sviatkov. Boli ochromené naše stretnutia, ale nie len naše: mnohokrát aj tie pracovné a potom všetky školské, kultúrne i športové. Nariadenia vydané pre okolnosti, v ktorých sa nachádzame nám zakryli veľkú časť tváre, ktorou sa tak spontánne vyjadruje radosť zo stretnutia. Stretávali sme sa, ale nevideli sme úsmev a nemohli sme si podať ruky či objať sa, ba niekedy sme sa ani nespoznali. A mohli by sme menovať ešte mnoho iných skutočností, ktoré kedysi boli všednou samozrejmosťou a dnes sú nám vzácnosťou, ktorá chýba.

Keď sa zjavila veľká Božia láska, Boh si vo svojej múdrosti vyvolil a pripravil jedno svoje stvorenie, ktorému dal výsadu, ale aj námahu a utrpenie, byť matkou jeho Syna. Ona slobodne prijala túto ponuku a sprevádzala Božieho i svojho Syna na jeho vykupiteľskej ceste. Na nej sa naplnilo proroctvo evanjeliových slov a ju blahoslavia všetky pokolenia, dávajú jej rôzne mená, ktoré sú akoby ozdobou jej plášťu. Náš otec vo viere, otec našej saleziánskej rodiny, don Bosco, mal k nej od útlej mladosti dôverný vzťah. Ctil si ju pri všetkých oltároch i pútnych miestach, lebo v každej mariánskej svätyne videl krásne miesto, ktoré dosvedčovalo, ako Boh rád koná divy v ľuďoch a pre ľudí na jej príhovor. Až napokon jeho láska k nebeskej matke našla svoje vyjadrenie v podobe Pomocnice kresťanov.

Don Bosco nám saleziánom viac krát povedal, že celé jeho dielo je jej dielom. Povzbudený snami i zmýšľaním svojho srdca sa teda rozhodol urobiť Márii, pod titulom Pomocnice, dva chrámy. Jeden živý, ktorým sú naše sestry, Dcéry Márie Pomocnice a jeden materiálny, ktorým je bazilika na Valdoccu. Ale aj materiálny chrám nepozostáva len z posvätnosti kameňov a krásnych ozdôb, či obrazu, don Bosco zbadal, že novopostavený chrám naplnili tisícky jednoduchých a zbožných ľudí. Takto tento materiálny chrám nadobudol svoju „dušu“. Vidiac toto všetko don Bosco porozumel, že aj túto „dušu“ chrámu treba formovať, povzbudiť, usmerniť. Preto jej napísal pravidlá.

Srdce dona Bosca bolo veľké. Miloval svojich synov, ale nezostal len pri nich. Naopak, svojím príkladom im ukázal, že ak chcú byť jeho synovia, je potrebné, aby napodobňovali jeho lásku a otvorenosť voči všetkým, ktorí s ním spolupracujú, a aby tak ako on budovali dva živé chrámy pre Pomocnicu. Aby boli odvážne otvorení prizvať všetkých do bratskej alebo lepšie rodinnej spolupráce, aby sme všetci spoločne a každý svojím spôsobom prežívali jeden veľký projekt: dosvedčiť mladým, že sú Bohom milovaní a vzácni v jeho očiach.

Milí bratia a sestry v saleziánskej rodine, dnes máme aj tento motív nášho stretnutia: oslavujeme Máriu Pomocnicu kresťanov, oslavujeme Máriu pod tým titulom, ktorý bol taký vzácny nášmu otcovi. Tá vynútená skromnosť a obmedzenosť našich osláv nás tiež môže povzbudiť, aby tento deň neprešiel bez toho, že by sme sa v tichosti postavili pred ňu a nezamysleli sa nad tým, či náš vzťah k nej zodpovedá predstavám a ideálom, ktoré nám odovzdal náš otec don Bosco.  Mariánska úcta sa nemeria počtom pútí a pobožností, ale vzťahom a duchovnou učenlivosťou. Mária, ako nás to učia všetci poslední pápeži je v Cirkvi veľmi dôležitá. Kto si ju opravdivo ctí, ten vnáša do Cirkvi a do spoločenstva rozmer materstva a tým aj domova. Lebo veľkému množstvu ľudí, aj Cirkvi a aj našim spoločenstvám, vždy hrozí, že sa premenia na štruktúru a organizáciu, kde nároky a vyžadovanie začnú byť dôležitejšie než veľkodušná trpezlivosť a láska. To, čo nás môže zachrániť je vedomie, že máme jedného nebeského Otca, a tiež, že máme ikonu materstva a nežnosti, ktorou máme preniknúť naše vzťahy

Ako sme mohli zbadať, svet je dnes veľký a technicky veľmi dobre prepojený. Technika však nezabezpečí, aby toto veľké spoločenstvo, schopné informovať a komunikovať, bolo aj rodinou a spoločenstvom, ktoré drží pospolu. Proroctvo saleziánskej rodiny a samozrejme aj Cirkvi ako rodiny je dnes aj vo svetle udalostí, ktoré prežívame, stále viac aktuálne.

Dnes tu máme pred sebou tri jednoduché osoby, so svojím životom a so svojimi dejinami. Boli pozvané do spoločenstva modlitby a rodinnosti v duchu pravidiel, ktoré napísal don Bosco. A ony toto pozvanie prijali. A dnes tu sú s nami, aby s jednoduchosťou vyjadrili, že chcú patriť do saleziánskej rodiny ako živá súčasť „duše“ toho materiálneho chrámu Márie Pomocnice v Turíne. Chcú svoj život prežívať v duchu dona Bosca, v duchu saleziánskej charizmy, pre dobro mladých – v modlitbe a v úcte k Eucharistii a k Márii.

Združenie Márie Pomocnice je pre celú saleziánsku rodinu výzvou a upozornením, aby sme nezabúdali, že Boh si volá jednoduchých ľudí, aby ich pripútal k sebe pomocou pravidelnej intenzívnej modlitby. Toto Združenie môže zohrať v našej saleziánskej rodine veľkú úlohu – môže nás neustále upozorňovať na mariánsky a modlitbový rozmer našej činnosti. Pozor, nie „robiť ho za nás“, lebo nikto z nás nemôže prinášať evanjelium iným, ak by si nevšímal toľko Ježišových príkladov i výrokov o dôležitosti osobnej modlitby. ADMA nás upozorňuje, aby sme sa zamysleli nad modlitbovým rozmerom mladých v našich oratóriách a tiež nad našou schopnosťou byť učiteľmi modlitby. A znovu opakujem: nejde o to, aby sme mladých nútili k dlhým modlitbám starších ľudí a v štýle starších ľudí. V mladých ľuďoch je dostatočný hlad a smäd po intenzívnom modlitbovom živote, ktorý by im mal byť vhodne predložený. Mali by cítiť, že okrem animátorských schopností a služieb naše oratóriá budú tým, čo majú vo svojom názve: miestami modlitby. Aké by to bolo krásne keby sme mohli raz počuť mladých: u saleziánov v oratóriu som sa naučil modliť. Keby sa mladí vedeli učiť modliť a modlili sa tak ako sa don Bosco modlil.

Nedá mi nespomenúť aj ten živý chrám Márie Pomocnice, ktorými sú naše sestry. Aj ich prítomnosť, prítomnosť zasvätených dievčat a žien, je pre nás krásnym znamením Máriinej prítomnosti. Ony môžu byť vzácnym sprítomnením panenstva a materstva, tak ako Mária bola Pannou i Matkou. V dnešný deň môžeme osobitne myslieť aj na ne, na to, aby boli, aby mohli rásť počtom, aby rástli ako jej dcéry a prinášali radostnú nežnosť do všetkých svojich, ale aj tých našich spoločných diel.

Milí bratia  a sestry v saleziánskej rodine. Nech sa táto oslava Márie Pomocnice v roku 2021, napriek všetkým vonkajším obmedzeniam stane začiatkom novej kvalitatívnej premeny nášho zmýšľania. Pesimisti by mohli povedať, že covid nám zamedzil a aj ohrozil toľko vecí. Optimisti však – alebo ako to hlbšie vyjadril don Angel, nástupca dona Bosca, ľudia nádeje – ktorými určite chceme byť, vidia v tejto situácii novú príležitosť.  Prajem nám všetkým, aby sme sa v našej rodine, keď si dáme tie rúška dolu z našej tváre, vedeli pozerať s úctou jeden na druhého, aby sme videli bohatstvo každej zložky, ktoré keď si berieme, nestráca sa, ale naopak, rozmnožuje sa. Svet okolo nás i mladí nepotrebujú vidieť len heroických apoštolských jedincov, ale rodinu žijúcu v láske a úcte, schopnú spolupráce, spoločných projektov, ale aj vzájomného obohacovania sa. Iba takto svet i mladí budú mať bližšie Krista, Spasiteľa sveta, keď naplníme jeho túžbu a program pre spoločenstvo svojich učeníkov, pre Cirkev: Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať." (Jn 13,35) Zverme teraz vo chvíľke ticha Bohu, aj na príhovor našej Matky Pomocnice kresťanov, aby sa táto Ježišova túžba hojne vyplnila vo všetkých spoločenstvách Cirkvi na Slovensku i v našej saleziánskej rodine.