Milí bratia a sestry. Účasť Don Vladka Feketeho, biskupa, Apoštolského prefekta v Azerbajdžane, na našom kongrese ASC, bola naozaj Božou réžiou. Mal byť s nami pri oslavách 40. výročia skladania prvých prísľubov ASC na Slovensku, ktoré sme si chceli pripomenúť na celoslovenskom stretnutí v máji 2020 v Banskej Bystrica, ale pandémia nám v tom zabránila. Teraz to Pán "prichystal" a pre nás nečakane poslal Don Vladka na Slovensko práve v čase kongresu ASC. Ani na chvíľu nezaváhal prijať naše pozvanie slúžiť svätú omšu. Keďže jeho príhovor je pre nás veľmi aktuálny, bola by škoda, keby sa ním nemohli obohatiť podľa možnosti všetci bratia a sestry ASC. Na záver príhovoru Don Vladka odznela myšlienka, ktorá sa týka vnímania nejednoty nás, veriacich a dokonca spochybňovania Sv. Otca. Preto nám ju Don Vladko pripomenul. Znie takto:  

"Don Bosco sa bude radšej mýliť spolu so Svätým Otcom, ako by mal byť múdrym proti Svätému Otcovi!" 

Monika Kotulová, ASC

Nasleduje samotná kázeň::

Drahí bratia a sestry,

V tomto týždni sa počas omší čítali postupne niektoré úryvky z 2.listu apoštola Pavla Korinťanom. Dnes to bol začiatok 12 hlavy tohto listu. Apoštol Pavol odkrýva veriacim, ktorých získal pre Krista nielen hĺbku svojej lásky k nim, ale približuje im aj niektoré silné momenty zo svojho osobného života. 
Na jednej strane hovorí o svojich hlbokých duchovných zážitkoch a mystických vytrženiach, ktorých sa mu od Pána dostalo. Hovorí a píše o nich nie preto, aby sa nimi chválil, ale aby aj u svojich poslucháčov roznietil silnejšiu vieru v starostlivého Nebeského Otca, ktorý nás miluje a stará sa o nás. Tieto svoje mystické zážitky však ihneď dopĺňa i svedectvom o vlastných slabostiach, ktoré ho zahanbujú a znechucujú, ale ktoré na základe osobitného svetla pochopil ako nevyhnutnú cestu vlastného očisťovania a rastu vo viere. Bol mi daný do tela osteň, satanov posol, čítame, ktorý ma bije po tvári, aby som sa nevyvyšoval... Exegéti majú rozličné teórie k tejto téme. Niektorí si myslia, že išlo o chorobu očí, ktorú Pavol naznačuje i v druhých listoch, a ktorá ho obmedzovala v jeho apoštoláte. Iní sa prikláňajú k názoru, že mohlo ísť o inú telesnú slabosť, ale azda o pokušenia či už v oblasti tela alebo ducha, ktoré Pavol vnímal veľmi bolestne ako skutočný osteň, ktorý ho bodal a obmedzoval. Trikrát som prosil Pána, aby tento (osteň) odstúpil odo mňa, ale On mi povedal: „Stačí Ti moja milosť, pretože sila sa dokonale prejavuje v slabosti“.
Bratia a sestry, nikto z nás tu nie je začiatočníkom v duchovnom živote. Máme za sebou mnoho krásnych a hlbokých duchovných skúseností, v ktorých sme priam hmatateľne vnímali silu živého Boha, ktorý účinne vstupoval do našich životov i životov našich blízkych a premieňa ich. S radosťou sme vnímali ako Božia moc mení ľudí okolo nás. 
Roky služieb v saleziánskej rodine a roky duchovných zápasov nás však popri zážitku Božej moci a sily určite neraz konfrontovali aj s druhou stranou mince života apoštola – naše vlastné slabosti i omyly a hriechy tých, ktorým sa venujeme
Takáto bola skúsenosť apoštola Pavla. A takáto bola a je i naša osobná skúsenosť. 
Posledný rok a pol sa tu objavil ešte ďalší rozmer skúšky našej viery – obmedzenia zo strany štátu i cirkvi v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Sú takí, ktorí v koronavírus dodnes neveria. Niektorí ho azda využili ako zámienku, aby sa mohli odizolovať. Bohužiaľ sú azda i medzi nami bratia a sestry, ktorí sami osobitne ťažko prežívali či už túto chorobu alebo i stratu svojich blízkych...

Pražský kardinál Duka sa raz vyjadril, že žijeme v tekutej dobe. Dobe, keď už nič nie je isté a stále, v dobe, keď je všetko v pohybe, neustále sa mení a tým nás znepokojuje. Stále nové ťažkosti, prekážky azda i škandály, neporiadky a zlyhania nielen v politike, ale vo všetkých oblastiach, naše náboženské združenia nevynímajúc. A toto všetko sa nás dotýka, ovplyvňuje nás nielen ako ľudí, ale aj ako Pánových apoštolov...

Čo môže urobiť spravodlivý, keď sa rúcajú základy, pýta sa žalmista. Ako si zachovať vieru a pokoj srdca? Ako nezatvrdnúť alebo sa nestať ľahostajnými? Ako ostať nositeľmi saleziánskeho optimizmu a dôvery vo svete, kde jedna jóbovská zvesť stíha druhú, kde sa cez médiá a celosvetové inštitúcie trvalo spochybňuje akákoľvek autorita; kde sa vedie systematický útok na naše kresťanské presvedčenie a hodnoty? A ako pracovať dnes na povznesení a spáse mladých?

Mnohí sa cítia unavení a znechutení a niektorí to už ani neskrývajú. Niektorí sa azda cítia ako Pavol ku koncu života vo väzení, neschopní účinne vplývať na beh udalostí a sú v pokušení utiahnuť sa do ústrania liečiť si prijaté údery a rany... Keď čítame život Dona Bosca, vidíme, že celý život sa boril s ťažkosťami... 

Pavol nám však vo svojom liste odhaľuje, ako mu Ježie pomohol, aby  postupne začína rozumieť veľkému tajomstvu: ,Lebo keď som slabý, vtedy som silný!“ Silnými pre Božie kráľovstve nie sme vtedy keď sme mladí a zdraví a aktívni... Ozaj silnými sa stávame iba vtedy, keď v nás ako v Pavlovi už nežije iba naša človečina; vtedy keď si uvedomujeme, že nie som tu len ja so svojimi darmi i limitmi, s mojou povahou, a slabosťami – ale že práve teraz v takom akým som, žije vo mne Kristus! A chce vo mne účinkovať aj napriek týmto mojim ohraničeniam. Ak mu budem dôverovať, dokáže sa prejavovať aj cezo mňa. Slabého a hriešneho človeka, ktorý žije s Ním a pre Neho! 

Slabosti a hriechy iných alebo i tie naše vlastné v nás obyčajne plodia smútok a znechutenie a môžu niekoho i zlomiť. Ale i slabosti nám môžu pomôcť pochopiť, že nie ja som Spasiteľ, ale iba Kristus. Že On si ma vybral, aby som aj napriek slabostiam svedčil v Jeho sile a moci; aby som si bol vždy istý, že láska je mocnejšia ako hriech...

Hlavným posolstvom dnešného úryvku Evanjelia je výzva postaviť vo svojom života Boha na prvé miesto. Hľadať najprv Božie kráľovstvo, slúžiť Ježišovi podľa svojho povolania a dôverovať, že On sa o všetko ostatné postará. Nebyť príliš ustarostení ani o zdravie ani o materiálne potreby.

Ak by sme chceli na záver podčiarknuť dnešnú Božiu výzvu pre vás, ktorí máte v najbližšie roky ako provinciálna rada alebo členovia miestnych rád animovať a viesť slovenských saleziánov spolupracovníkov, mohla by týmto posolstvom byť to čo povedal Pavlovi Pán Ježiš: STAČÍ TI MOJA MILOSŤ. Tú hľadaj, tú v sebe roznecuj, v nej sa usiluj žiť – a na všetko ostatné postupne nájdeš odpoveď. Tú správnu, Božiu. Amen. 

Don Vladimír Fekete, SDB