(Košice 8.11.2021, Marka Falisová PR ASC)

Baška, vieme o tebe, že pochádzaš z Michaloviec, žiješ v Košiciach, si manželkou, mamou, spolupracovníčkou a vedieš marketingovú agentúru PS:Sunrise. V septembri si organizovala návštevu Svätého Otca Františka, ktorou žilo celé Slovensko. Vaša agentúra mala na starosti Prešov, teda gréckokatolícku liturgiu pred mestskou športovou halou.

Ako si celkovo prežívala čas príprav na toto stretnutie a čo to pre teba znamenalo byť zodpovednou za produkciu takejto akcie?

Celý čas som si dobre uvedomovala vzácnosť tohto podujatia – išlo o jedinečný a obrovský event, ktorý mal aj pre mňa duchovný rozmer a vložila som do neho celé srdce. Prežívala som počas týchto týždňov celú paletu rôznych emócii – radosť, strach, zodpovednosť, nádej, bolesť, šťastie... Určite najviac prevyšoval pocit vďačnosti za pozvanie do tejto spolupráce a za ľudí okolo mňa. Na prípravu sme mali veľmi málo času, takže si to vyžadovalo veľké nasadenie a obetu. Začali sme začiatkom júla, teda leto bolo pre nás pracovné a zastavili som sa až týždeň po odlete pápeža, keď sme mali všetko z plochy zbalené. Bolo to veľmi intenzívne obdobie, aj veľmi vyčerpávajúce – bez podpory manžela, rodiny a priateľov by som to nezvládla.

Čo všetko si mala na starosti?

Naša agentúra mala na starosti logistiku, produkciu, koordináciu bezpečnosti, operačné riadenie na mieste v spolupráci so zložkami. Znamená to, že sme zabezpečili napríklad stavbu mosta cez Torysu, postavenie hlavného aj vedľajšieho pódia, všetkých veží v priestore, stanov na vstupoch, postavenie sektorov so zábranami, zabezpečenie techniky, veľkoplošné obrazovky, osvetlenie, ozvučenie celého priestranstva, press centrum, control room, mobilné toalety, akreditácie, komunikáciu s RTVS a mnoho ďalšieho.

Bola som zodpovedná za celý náš tím, musela som o všetkom dôležitom vedieť a komunikovala som s ďalšími kompetentnými. Musím povedať, že som veľmi vďačná za bližšie spoznanie gréckokatolíckych kňazov, ktorí boli hlavní organizátori v Prešove. A tiež za veľmi príjemnú spoluprácu so zástupcami mesta Prešov, Prešovského samosprávneho kraja, tiež polície, ochranky, zdravotníkov, hasičov, vojakov... Bolo pre mňa veľmi povzbudzujúce zažívať takéto spojenie síl, spoluprácu mnohých ľudí, kde nám všetkým záležalo na rovnakom cieli a kde zrazu slová „nepomôžem“, „nedá sa“ úplne vymizli.

Opíš nám najväčší zázrak, ktorý sa ti stal počas príprav, že si tam vnímala silný zásah Boha?

Pravdu povediac, nebol deň, aby som nezažila nejaký zázrak. Aj som si ich zapisovala, aby som si tieto okamihy pripomínala. Lebo ono to tak býva, pri organizovaní sa každý deň niečo pokazí, skomplikuje a zároveň aj vyrieši. No tu sa ozaj kopec vecí vyriešilo zázračne. Jeden veľký zázrak bol náš hlavný tím a to, ako sme si rozumeli, ako sme fungovali, ako sme sa povzbudzovali a určite aj viac spriatelili. Nikto z nás neochorel a to je v covidovom období obrovský zázrak, nie? Fu, ozaj si neviem predstaviť, ako by som kolegov nahradila alebo čo by sa dialo, kebyže musíme ísť do karantény. Už 2. septembra sme sa presťahovali do Prešova, zriadili sme si kanceláriu v hale a odtiaľ sme spoločne makali od rána do noci, aby sme to všetko do 14. septembra stihli.

Extra silný okamih bol pre mňa v deň Dé počas liturgie, keď nastalo rozdávanie svätého prijímania. Deň predtým som školila dobrovoľníkov, ktorým som vysvetľovala, ako ma ten celý proces vyzerať a že to si vyžaduje zázrak, aby logisticky vyšiel bez generálky. Predstavte si, ako sa dá skoordinovať 240 kňazov – rozdávateľov, ku každému sa museli v správny čas priradiť dvaja dobrovoľníci – jeden so žltým dáždnikom, druhý s miskami s lyžičkami. Teda súlad 240 kňazov a 480 dobrovoľníkov, ktorí sa v trojiciach mali bez chaosenia dostať na svoje miesto, aby v každom sektore bolo zabezpečené rozdávanie prijímania. Stála som vtedy na balkóne haly a mala som zhora výborný výhľad. Bol to dojímavý, dôstojný a hlboký zážitok, lebo všetko vyšlo na jedničku a bolo to aj veľmi efektné.

Čo ti pomáhalo v ťažkých momentoch, problémových situáciách, keď sa veci veľmi komplikovali?

Takýchto situácií počas príprav nebolo málo... Pomáhal mi však nadhľad a zachovanie pokoja. Vtedy som si hovorila, že v prvom rade Boh chce, aby prišiel pápež, tak som sa s nim vtedy tak „vypravdovala“, aby pomohol, aby sa postaral, keď sa veci komplikovali. Boh konal, cítila som jeho blízkosť a ochranu. Veľkú oporu som mala v celom tíme a tiež v skúsených kolegoch z našej sesterskej agentúry PS:Events, ktorí zas organizovali návštevu Svätého Otca v Šaštíne.

Ktorá myšlienka Svätého Otca alebo jeho gesto, krok v tebe zanechali veľmi silnú stopu?

V ten deň som nedokázala vnímať jeho slová, aj kvôli tomu, že mi stále niečo znelo vo vysielačke a musela som aj počas liturgie riešiť nejaké detaily. K jeho homíliám či príhovorom som sa dostala neskôr a ešte verím, že budem mať príležitosť „prežuť“ všetky texty ešte raz.

Čo som však vnímala veľmi silno boli jeho gestá, jeho pohľad, úsmev. Keď František prišiel, bola som v zákulisí, videla som, ako nastúpil do papamobilu. Nikdy nezabudnem na jeho radostné oči, ako zamával koncelebrujúcim kňazom, ako sa úprimne potešil, že je medzi nami – šla z neho láskavosť, radosť, autentickosť, hlboký pokoj.

Veľmi ma po celý čas povzbudzovala istota, že sa pápež modlí za organizátorov, viackrát to ešte pred príchodom na Slovensko spomenul. Určite sa za nás modlil aj počas svätej omše a toto vedomie a možnosť byť tak blízko som vnímala ako obrovský dar.

Veľmi pekne ti ďakujeme za čas a ochotu podeliť sa s nami o tvoju osobnú a dovolím si tvrdiť, že aj životnú skúsenosť. Chceme ti vyjadriť vďaku, aj celému tvojmu tímu za zorganizovanie tohto krásneho stretnutia so Svätým Otcom v Prešove.

Nech ťa naďalej vedie a milosťou napĺňa Pán.

Zo zákulisia príprav

Mohla som sa prejsť po novom moste ako prvá

Veľké porady s delegáciou z Vatikánu

Všetko je pripravené

Čakanie na príchod Svätého Otca

Zvítanie za pódiom...

Šťastný tím po vydarenej akcii

Video zo zákulisia príprav: https://www.facebook.com/pssunrise.sk/videos/544426523513124