Sv. Ján Mária Vianney, kňaz

Sviatok: 4. august

Úmysel

V mesiaci apríl sa budeme spolu s pápežom Levom modliť:

Všeobecný úmysel: Za kňazov v kríze

Úmysel Svätého Otca: Modlime sa za kňazov, ktorí prežívajú krízu povolania, aby ich mal kto duchovne sprevádzať a aby ich spoločenstvo podržalo porozumením a modlitbou.

Úmysel našich biskupov: Za ľudí žijúcich na periférii spoločnosti, aby ich Kristovo zmŕtvychvstanie pozdvihlo k väčšej dôstojnosti a nádeji.

V mesiaci apríl sa budeme všetci saleziáni spolupracovníci modliť za prehĺbenie nášho duchovného života a za spolupracovníkov i našich blízkych, ktorí zápasia s chorobou.

Životopis
Ján Mária Vianney sa narodil 8. mája 1786 v Dardilly, v malej obci neďaleko Lyonu vo Francúzsku. Jeho rodičia boli zbožní a usilovne pracovali na farme. Ján bol jedným zo šiestich detí a od útleho veku prejavoval hlboký záujem o duchovné veci.

Počas francúzskej revolúcie (Ján mal iba tri roky) sa rodina Vianneyovcov utiekala k Bohu, tajne chodila na sväté omše a v dome ukrývala kňazov. Už ako malý chlapec, keď pásol otcovo stádo, nosil so sebou sošku Panny Márie. Spolu s ostatnými malými pastiermi sa modlili a on ich napomínal, aby nepreklínali a boli poslušní. V trinástich rokoch prijal prvé sv. prijímanie a v dvadsiatich rokoch birmovanie. Túžil sa stať kňazom, ale otec ho nechcel pustiť, pretože potreboval jeho pomoc na gazdovstve a nemali peniaze na štúdium. Napokon mu však otec dovolil chodiť do farskej školy. Ján mal slabú pamäť a medzery v poznatkoch, najmä v latinčine. Aj napriek ťažkostiam sa mu nakoniec podarilo v štúdiu pokračovať.

V roku 1809 musel narukovať, ale na vojne ochorel a dva roky býval v malej dedine v horách, kde učil deti a povzbudzoval ich svojím zbožným životom. Neskôr sa musel skrývať, pretože bol považovaný za dezertéra.

Vo veku dvadsaťšesť rokov začal s námahou študovať filozofiu vo Verrières. V roku 1813 nastúpil do seminára v Lyone, ale nepostúpil do vyšších ročníkov. Farár Balley ho potom doma doučoval a dosiahol, aby ho vyskúšali vo francúzštine. Skúšajúcich uspokojila jeho zbožnosť a Ján sa mohol stať subdiakonom, diakonom a nakoniec v roku 1815 bol vysvätený za kňaza.

Jeho prvým miestom bola kaplánka v Écully, kde spočiatku nemohol spovedať. Neskôr dostal dekrét na spovedanie a jeho spovednica bola vždy obľahnutá ľuďmi, ktorí si žiadali jeho radu a duchovnú pomoc. V roku 1817 zomrel farár Balley a v roku 1818 bol Ján vymenovaný za administrátora do obce Ars-Dombes, ktorá sa stala samostatnou farnosťou až roku 1821. Ars bola malé dedinka asi tridsať kilometrov od Lyonu, povestná svojou bezbožnosťou. Keď Ján prišiel do Arsu, dal sa hneď do práce. Vyčistil kostol, faru zariadil len najnutnejším nábytkom, spával na zemi, skracoval si spánok a pred spaním sa bičoval. Desať rokov si varil len sám a stále to isté jedlo, len aby ho udržalo pri živote. Navštevoval svojich farníkov, najmä chudobných, a pre každého mal milé slovo. Do kostola zadovážil nový oltár a rúcha a pristaval kaplnky. Osem rokov bojoval so zlozvykom kliatia v dedine a dvadsaťpäť rokov mu trvalo, kým sa mu podarilo odstrániť hriešne tance.

Ján Mária Vianney bol malej a chudej postavy, vlasy mu padali až na ramená, mal vysoké čelo a ohnivé oči mali v sebe nezvyčajné čaro. Vedel aj zavtipkovať. Výsledky jeho namáhavej práce sa dostavovali pomaly. Zbožné duše prijímali jeho reformy s radosťou a mali ho v úcte. Viac však bolo takých, ktorým tento farár prekážal. Na biskupský úrad preto písali zlomyseľné listy a ponosovali sa naňho. Arcibiskup však situáciu poznal a Jána plne podporoval. Po čase sa začal kostol napĺňať. Ľudia prestali pracovať v nedeľu. Už nebolo počuť kliať, v rodinách zavládli kresťanské zvyky. Ján založil Dom prozreteľnosti pre dievčatá a siroty zo svojej farnosti.

Od roku 1820 chodieval kázať aj do okolitých farností a konal misie. V roku 1832 vypukla vo Francúzsku cholera a ľudia začali hľadať útechu u farára v Arse. To bol začiatok mnohých pútí. Ľudia z celého Francúzska chodili do Arsu, aby mohli vidieť farára, vyspovedať sa u neho a dostať radu. Odhaduje sa, že ročne navštívilo Ars asi stotisíc ľudí. Diabol trápil farára hrmotom, buchotom, nedal mu spať a snažil sa ho znechutiť. Iba posledné roky života mal farár od neho pokoj.

Keďže ľudí bolo veľa, Ján dostal na výpomoc mladšieho kňaza a neskôr viacerých misionárov. On sám bol presvedčený o svojej ničotnosti a dvakrát chcel dokonca z farnosti odísť, ale raz sa sám vrátil a druhýkrát ho nepustili samotní farníci. A tak slúžil ďalej.

Čítal vo svedomí mnohých ľudí a tridsať rokov strávil denne šestnásť až dvadsať hodín v spovednici. V horlivosti neochaboval.

29. júla 1859 mu prišlo zle. Spovedal a v plnom kostole vykladal katechizmus. Horko-ťažko vydržal do konca. Keď prišiel na faru, musel si ľahnúť, lomcovala ním horúčka. Dal si zavolať svojho spovedníka, vyspovedal sa a viac už nehovoril, len mlčky požehnával tých, ktorí za ním prišli, aby ho videli. Dokonca prišiel aj biskup, aby ho ešte naposledy videl. 4. augusta 1859 o druhej ráno farár z Arsu zomrel s úsmevom na perách. Zvesť o jeho smrti sa rýchlo rozniesla a tisíce pútnikov prichádzali, aby ho odprevadili na poslednej ceste. Je pochovaný v Arse v lodi farského kostola. V roku 1905 bol vyhlásený za blahoslaveného a v roku 1925 za svätého.

Svätý Ján Mária Vianney je dodnes vzorom pre kňazov a veriacich na celom svete. Jeho život svedčí o sile modlitby, pokory a obetavej lásky. Jeho príklad nás povzbudzuje k hlbšiemu prežívaniu viery a k neúnavnej službe Bohu a blížnym.

Forma modlitby: ruženec, korunka, obeta sv. omše, obeta utrpenia či denné zrieknutie sa niečoho príjemného... vyberte si. 

Záverečná modlitba: Modlitba za kňazov k sv. Jánovi Máriovi Vianneyovi:

Svätý Ján Mária Vianney, ty si bol horlivým pastierom duší, ktorý neúnavne slúžil v malej farnosti, až sa stala svetlom celej Cirkvi. Tvoj život bol plný obetavosti, pokory a vytrvalosti v zápase o spásu každého človeka.

V čase duchovného úpadku si oživil vieru, kde bola zabudnutá, a lásku, kde vládla ľahostajnosť. Uprostred odporu si neprestával milovať svojich farníkov a viesť ich k Bohu. Dňom i nocou si slúžil v spovednici ako nástroj Božieho milosrdenstva.

Prosíme ťa, patrón všetkých kňazov, prihováraj sa za našich duchovných pastierov. Vypros im čisté srdce, horlivosť pre duše a silu vytrvať v povolaní aj uprostred skúšok. Nech ich slová vedú k pravde a ich príklad oživuje vieru vo farnostiach, ktoré im boli zverené.

Ochraňuj ich pred duchovnou únavou, pýchou a znechutením. Nech sa nikdy neunavia konať dobro, kázať evanjelium a rozdávať sviatosti s láskou a trpezlivosťou. Ako si ty sám s láskou prijímal každého hriešnika, nauč aj našich kňazov mať srdce otvorené pre všetkých.

Svätý farár z Arsu, zverujeme ti zvlášť tých kňazov, ktorí sú v duchovnej temnote, v kríze alebo na pokraji vyhorenia. Vypros im nové svetlo, novú nádej a novú radosť z ich služby.

Nech skrze tvoje orodovanie celá Cirkev znovu objaví dar kňazstva ako živý odraz Kristovho srdca. Amen.