Aká je tvoja poslušnosť Bohu

Niektorí čitatelia 22. kapitoly knihy Genezis sa z rôznych hľadísk na tejto skúške pohoršujú a vyslovujú rôzne nerozvážne tvrdenia o krutom a požadovačnom Bohu. V evanjeliu však Ježiš, ktorého sa nikto neodvažuje označiť za krutého a požadovačného, nepovedal nič veľmi odlišného: Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. (Lk 14,26) Podobne ako na vrchu Mórija, tak aj v evanjeliu tieto slová neoznačujú príkaz alebo nevyhnutnosť, ale vnútorný postoj ochoty nedať na prvé miesto svojho života nič a nikoho na svete okrem Boha. 

Pre Boha teda nie sú dôležité skutky ku ktorým nás volá, ale postoj nášho srdca, ochota našej vôle, ktorú si na základe jeho slov vytvoríme. Spomeňme si len staršieho syna z Ježišovho podobenstva toľko rokov ti slúžil a nikdy neprestúpil Boží príkaz (porov. Lk 15,29), ale jeho srdce zostalo nemilujúce.

Abrahám neodoprel dať Bohu svojho syna, svojho jediného syna. To bolo víťazstvo jeho srdca, veľká dôvera v Boha, v jeho lásku aj vo chvíli, keď Boh žiada niečo tak ťažké. Takýto postoj nachádzame aj v Ježišovi, v Getsemanskej záhrade, kedy on pri Božom kalichu utrpenia, ktorý má piť, neprestáva volať Boha Abba, Otecko (Mk 14,36)

Abrahámov príbeh a Ježišove slová nás pozývajú k tomu, aby sa v tomto pôstnom čase naše srdce očisťovalo. Nielen tým, čo robíme alebo dokážeme, ale predovšetkým tým, ako je naše srdce disponované počúvať Boha nadovšetko a nestrácať nikdy dôveru v jeho lásku.  

Oni sa rozprávali medzi sebou, čo znamená «vstať z mŕtvych»

Apoštoli, najmä Peter, boli z hory premenenia riadne zmätení. Istý komentátor hovorí, že z Petrovej túžby postaviť na tejto hore tri stánky, Ježišovi, Mojžišovi a Eliášovi vyplýva, že pre Petra je stále najväčšou autoritou Mojžiš, nakoľko sa nachádza v strede. Tebe, Mojžišovi a Eliášovi. Naopak, Ježiša oslovuje len Rabbi, učiteľ, čo skutočne práve v tejto scéne znie veľmi zvláštne. Mal by predsa jasne vidieť, že Ježiš je viac ako rabbi. Zdá sa však, že jeho predstavy o Mojžišovi a Ježišovi boli ešte veľmi židovské.

Evanjelium jasne hovorí, že Božie slová o dôležitosti počúvania jeho milovaného Syna odzneli v oblaku. Peter, Jakub a Ján nevideli nikoho a tak nemohli svojimi očami porozumieť, komu tieto slová boli adresované. No slová im ešte zneli v ušiach, oblak zmizol a oni videli pri sebe len Ježiša. A vtedy im to došlo, kto by to mal byť ten milovaný Boží Syn. 

Ježiš, ako to je v evanjeliu podľa Marka je zvykom, žiada od nich mlčanlivosť o tejto udalosti, až dovtedy, kým nevstane z mŕtvych. A tak k jednej vyriešenej záhade sa pridáva ďalšia: Čo to znamená vstať z mŕtvych?  Čo tým chce Ježiš povedať?

Apoštoli nám teda vyznačujú našu cestu pôstnym obdobím. Aj našou úlohou je rozmýšľať nad tým, čo znamená Ježišovo zmŕtvychvstanie. V každom prípade tento pojem obsahuje v sebe smrť. Zmŕtvychvstanie je víťazstvo nad smrťou. Ale ako to bude, čo to má znamenať, ako sa to odohrá? Oni zostávajú bezradní, ale idú s Ježišom, počúvajú ho a sledujú jeho cestu.

Možno aj my sme tak často bezradní ako oni, nevadí. Ale prosme si silu, aby sme išli s Ježišom a počúvali ho, lebo ak neporozumieme čo znamená vstať z mŕtvych, tak naša kresťanská viera zostane len súhrn pojmov a poučiek, ba aj krásnych myšlienok a výziev. Ale to všetko je veľmi málo na to, aby svet mohol uvidieť skutočné Božie svetlo. Prosme cez celý tento týždeň: Pane pomôž nám porozumieť v tejto Veľkej noci, čo znamená, že vstaneš z mŕtvych.

Don Pavol Grach, SDB