Z Božej dobroty a prozreteľnosti som v jeden obyčajný pracovný deň spoznala prostredníctvom dona Žemberu saleziána spolupracovníka Janka z Nitry, ktorý mi predstavil Alexandrinu da Costa.

Ležal na rehabilitačnom oddelení a pozval ma na návštevu. Bolo to po mojej pracovnej dobe, som zdravotná sestra, ale cítila som, že mám ísť. Janko mi vo svojej izbe ukázal relikviu Alexandriny a vyzval ma na osobné stretnutie a zdieľanie sa s ňou o mojich potrebách.

V modlitbe som rozjímala nad týmto stretnutím a vnímala som slová nášho Pána, ktorý mi vravel: „toto je tvoja kamarátka.“ Prijala som túto výzvu a mala som novú kamarátku. Prišla som ešte raz za jej relikviou na rehabilitačné oddelenie a zdieľala som s ňou všetko, čo ma trápilo.

Janko mi na základe mojej prosby ponúkol týždňový pobyt Alexandrinej relikvie u nás doma. Počas tých dní som jej predstavila môjho manžela a deti, ukázala som jej kde pracujem a boli sme spolu na sv. omši.

V našej domácnosti zaujala čestné miesto, z ktorého videla, čo zvykneme variť a jesť, ako sa spolu modlíme, z čoho sa ako rodina tešíme, ale aj to s čím bojujeme a čo je naším trápením. Rozprávam sa s ňou ako s kamarátkou. Zverila som sa jej so svojimi túžbami. Moja vnútorná búrka ustala a vo mne zavládol pokoj. Okolnosti sa nezmenili, zmenila som sa ja.

Alexandrina mi pripomína a pomáha hlbšie chápať, že každý máme svoju vlastnú cestu k svätosti. Nie takú ako chceme my, ale takú, akú pre nás má náš Pán.

Alexandrina mi pomohla ... a čo by som to bola za kamarátku, keby som jej to nechcela nejako vrátiť? S radosťou v srdci som prijala, že sa budem modliť, aby bola vyhlásená za svätú a naďalej nám všetkým, čo ju prosíme o pomoc, pomáhala z neba.

Bohunka