Myšlienka na nedeľu


II. veľkonočná nedeľa C

Prvé čítanie: Skutky apoštolov 5,12-16

Skutky apoštolské nám predstavujú blahodárne pôsobenie apoštolov, v prvom rade sa spomína sv. Peter. Cirkev sa rozvíja svojím svedectvom, dobrotou, sprítomnením uzdravujúcej Božej lásky, ktorú predstavil Ježiš. Apoštoli zostávajú v Chráme, až kým žiarlivosť a nevraživosť náboženských predstaviteľov prinesie zmenu situácie.

Cirkev je kvasom. Rastie skrze príťažlivosť, obľúbenosť. Ochotne však prijíma aj situácie prenasledovania a nevraživosti. Prosme si, aby sme vedeli byť obľúbení (a skromní) i kritizovaní, ohováraní i osočovaní (a skromní). To bol osud Ježišov, a to je aj náš osud. Ale iba pod podmienkou, že stredom sveta nie sme my, ale on. Preto sa ničoho nebojme, on je stredom, on, ktorý zomrel a vstal.

Druhé čítanie: Zjavenie sv. Jána 1,9-11.12-13.17-19

Radostný pohľad na Kristovo zmŕtvychvstanie je povzbudivý. Cirkev a každý veriaci sa má neustále pozerať na túto udalosť a čerpať z nej silu pre obnovu života. Druhé čítanie nás však upozorňuje, že na zem prišiel aj Duch. On chce hovoriť jednotlivým Cirkvám. Do života každej jednej z nich, do jej situácie. Je tu čas, aby sme veľmi prosili za Cirkev na Slovensku. Za jej diecézy, za jej veriacich. Aby sme spoznali, aké kroky máme urobiť v rokoch 2019, 2020 ... na začiatku Tretieho tisícročia. Možno by nám Duch povedal niečo o stave našej horlivosti i o možnostiach, ktoré máme pre budovanie Božieho kráľovstva. A v rovnakom čase to platí aj pre naše spoločenstvo, pre naše strediská.

Evanjelium: Ján 20,19-31

Evanjelista Ján nám rozpráva o dvoch zjaveniach v okruhu 8 dní. Poukazuje nám na to, že na jednom z nich apoštol Tomáš chýbal. Potom prišiel, so svojimi výhradami, so svojou neverou voči tým, ktorí mu svedčili o zmŕtvychvstaní.

My sme nevideli a uverili. Patríme medzi blažených, o ktorých hovorí Ježiš. Je to v prvom rade dar, ktorý sme dostali. Ale Božie dary nie sú dary, ktoré majú človeka zbaviť aktivity a zodpovednosti. Spomeňme si na talenty alebo míny, o ktorých hovorí Ježiš vo svojich podobenstvách. Preto je potrebné, aby sme išli bližšie k Ježišovi a pokúsili sa opakovať Tomášove pokorné slová.

Naša viera nie v našej príslušnosti k nejakej skupine, ani nespočíva len na uznávaní rovnakých morálnych hodnôt. Viera má svoje srdce v tom, keď Ježiš sa stane mojím Bohom, nie preto, aby sme si ho osvojili a prispôsobili, ale preto, aby on mohol vládnuť v našom živote, ktorý sme mu odovzdali.

Pán môj a Boh môj, tebe patrí môj život. Aj v túto nedeľu máme príležitosť premeditovať, čo všetko takýto postoj znamená.