V tichom a pokojnom prostredí, ktoré pripomína „Biblickú záhradu“ sme sa stretli na duchovných cvičeniach vo Vrbovom v dňoch 27. – 31. 5. 2026. 

Téma DC bola O MILOSRDENSTVE.

Kazateľkou duchovných cvičení bola saleziánka spolupracovníčka Ruženka Maková. Voštvrtok sme mali poklonu ku Sviatosti Oltárne, v piatok v Biblickej záhrade krížovú cestu, zároveň tento deň bol aj dňom pokánie. V sobotu sme sa pripojili k výzve sv. Otca modlitbou sv. ruženca za pokoj vo svete. Sv. omše i sviatosť zmierenia ochotne slúžil salezián don Jozef Bago. O pokrm pre telo sa postarali sestry premonštrátky - s. Karmela.

K rodinnej pohode sme prispievali všetci, ktorí sme sa týchto duchovných cvičení zúčastnili. Koniec dňa patril k zdieľaniu. I keď nás do počtu nebola tak veľa, výhodou bolo, že sme mohli stráviť tento čas s Pánom ozaj sami. Ako to už býva zvykom v nedeľu pri svätej omši sme si obnovili Prísľuby a úprimne poďakovali tým, ktorí nám tu slúžili – Ruženke, don Jožkovi a sestre Karmele.

Ďakujeme za dni ticha, za pokojný kraj,
kde srdce našlo svoj „biblický raj“.
Za oázu pokoja, kde duša smela stáť,
a Božie milosrdenstvo znova objavovať.

V Starom zákone jeho hlas znel z diaľky nám,
v Novom zažiaril v Kristovi, ktorý prišiel k nám.
V Márii pokornej, v Alžbetinom objatí,
ukázal Boh lásku vo svojom požehnaní.

V márnotratnom synovi sme našli vlastný príbeh,
že Otec vždy čaká, aj keď zlyhá človek v behu ciest.
Veď kto miluje, ten chce seba samého darovať,
a nie len slovami, ale životom milovať.

„Milosrdenstvo chcem a nie obetu,“ znie Pánov hlas,
ktorý sa s láskou prihovára každému z nás.
Ako Matúša pri colnici aj nás povolal zas,
on vstal a nasledoval Ho – nech je to príklad pre nás.

„Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov,“
a preto nás vedie z temnôt do nových dní a krokov.
Raduje sa nebo nad tým, kto pokánie koná,
a Božia milosť každú ranu srdca znova zdolá.

„Tvoje hriechy sú odpustené,“ znie nežný hlas,
ktorý prináša nádej a uzdravuje nás.
Milosrdenstvo a pokánie kráčajú ruka v ruke,
aby sme našli pokoj vo svojej životnej púti dlhej.

Na kríži sa zjavila láska v plnosti svojej moci,
svetlo, ktoré svieti aj uprostred noci.
Vstal pre naše ospravedlnenie, víťazne a skvelo,
triumf milosrdenstva navždy zaznelo.

Boh uskutočňuje svoju spravodlivosť milosrdenstvom,
nie odsúdením, ale láskavým materstvom.
A tak sa pýtam v tichu svojich každodenných dní:
ako Božie milosrdenstvo môj život premení?

Milosrdný ako Otec v nebi chcem sa stať,
odpúšťať, pomáhať a lásku rozdávať.
Veď na počiatku bola láska, nie milosrdenstvo len,
a z nej pramení každý Boží vykúpený deň.

Žiadny hriech nie je väčší ako Božie milosrdenstvo,
to je nádej, sila, pokoj i dedičstvo.
S Máriou spievam Magnifikat z hĺbky srdca rád,
za všetko, čo Boh koná, nech je naveky chválený a vzývaný Pán.

Ďakujeme za tieto duchovné cvičenia, za každý vzácny čas,
za slová, modlitby a Božiu blízkosť medzi nás.
Nech Božie milosrdenstvo v poslaní Cirkvi stále žiari,
a v našich životoch prináša ovocie viery, nádeje a lásky v každej tvári.

Autor: Mária Mikušová