Malá dedinka Balasar na severe Portugalska sa v októbri stala svedkom historickej chvíle. Tisícky pútnikov z celého sveta sa zišli na slávnostnom štvordní (10. – 13. októbra 2026) pri príležitosti konsekrácie novej eucharistickej svätyne a uloženia relikvií blahoslavenej Alexandriny Marie da Costa (1904 – 1955). Pri tomto výnimočnom okamihu nechýbali ani pútnici zo Slovenska.

Každý rok sa v Balasare zastaví viac ako 150-tisíc ľudí, aby sa pomodlili pri hrobe blahoslavenej Alexandriny, a až 250-tisíc sa zúčastní miestnych eucharistických slávení. Od tohto októbra má tento tichý zástup hľadajúcich veriacich nový domov.

Priamo pri zrode nového sanktuária bola aj malá osemčlenná skupinka zo Slovenska. Za provinciálnu radu saleziánov spolupracovníkov (ASC) sa zúčastnil Róbert Lukáč s manželkou Ivetkou a z Nitry docestoval aj Janko Gallus s ďalšími priateľmi.

lávnosti so saleziánskou pečaťou a zástupmi národov

Medzi pozvanými hosťami bol aj portugalský provinciál saleziánov, otec Tarcizio Morais. Jeho prítomnosť podčiarkla Alexandrinino hlboké puto s rodinou dona Bosca, do ktorej patrila ako saleziánka spolupracovníčka. Bol to práve salezián, otec Umberto Pasquali, kto bol v posledných rokoch jej života jej duchovným sprievodcom.

Slávnosti sa začali v sobotu 10. októbra prenosom relikvií z farského kostola Santa Eulalia do novej kaplnky sanktuária za účasti asi tisícky ľudí. Nasledujúci deň, v nedeľu 11. októbra, budovu slávnostne posvätil apoštolský nuncius v Portugalsku. V tento deň sa v Balasare stretloi niekoľko tisíc veriacich. Preklad srdečnej homílie nuncia Andrésa Carascossu nájdete na tomto odkaze.

„Stretli sme Írov, Talianov, Španielov, Fínov, Nórov aj Japoncov. Zástupy ľudí boli obrovské. Počas samotnej posviacky sme sa kvôli kapacite nedostali priamo dovnútra, sledovali sme ju na obrazovkách vonku. Po svätej omši sme si však chrám a kaplnku mohli prezrieť. Veľmi zaujímavo je umiestnený bohostánok – vidieť ho z hlavného kostola, z kaplnky Alexandriny aj z kaplnky Ducha Svätého. Pred kaplnkou stojí jej socha,“ opisujú prvé dojmy naši pútnici, ktorí mali tiež výnimočnú príležitosť stretnúť aj preživších pamätníkov, ktorí Alexandrinu poznali osobne.

Architektúra zrodená z modlitby a mystiky

Nové sanktuárium s kapacitou 1 800 miest nie je len obrovskou stavbou, ale aj priestorom pre sociálnu a zdravotnú službu pre okolité obce, čo slovenských pútnikov milo prekvapilo. Projekt vyvinulo Centro Ave Arte z Loppiana pod vedením talianskej architektky Eleny Di Taranto. Tá dala svätyni tvar stanu, ktorý odkazuje na stretnutie Boha so svojím ľudom na ceste do Zasľúbenej zeme.

Každý architektonický detail je hlboko prepojený s mystickým životom Alexandriny:

• Svätostánok v strede: Alexandrina bola živým eucharistickým zázrakom. Trinásť rokov a sedem mesiacov neprijímala žiadnu inú potravu, len sväté prijímanie.
• Kríž na vrchole: Je hlavnou oporou stavby. Alexandrina bola od roku 1925 pripútaná na lôžko a Ježiš jej zjavil, že „kríž je kľúčom k nebu“.
• Strecha v tvare plášťa: Symbolizuje mariánsky plášť. Vo svojich videniach Alexandrina prijala od Márie modrý plášť lemovaný zlatom, aby ním chránila a zahalila celý svet svojou láskou a obetovaným utrpením.

Oči pútajú aj obrovské vitráže portugalskej umelkyne Diny Figueiredo. Zobrazujú mystické zjednotenie Alexandriny s Ježišom na Kalvárii a odovzdanie spomínaného Máriinho plášťa.

Samotný hrob blahoslavenej je v jej kaplnke uložený v úrovni podlahy, čo odráža jej obrovskú pokoru. Presne podľa jej zápiskov v denníku je telo otočené smerom k svätostánku. Kaplnku zdobia prvky kríža, tŕňovej koruny a mučenky – rastliny, ktorých kvety sú oddávna známe ako kvety Pánovho umučenia.

Sviečkový sprievod a spomienka na odchod do neba

Oslavy vyvrcholili v predvečer sviatku, 12. októbra, dojímavou procesiou. Od rodného domčeka blahoslavenej Alexandriny sa veriacich so sviečkami a modlitbou svätého ruženca presunuli až do svätyne, kde nasledovala eucharistická adorácia.

V utorok 13. októbra, presne v deň pamiatky jej „odchodu domov“, sa konala slávnostná svätá omša s požehnaním chorých a zasvätením Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Aj keď išlo o pracovný deň, zhromaždilo sa na nej okolo 1 500 ľudí. Celé štvordnie sa nieslo v duchu modlitieb za svetový mier, vďakyvzdania za novú svätyňu a najmä za kanonizáciu Alexandriny.

„Oslovila ma veľkosť a krása svätyne a to obrovské spoločenstvo veriacich. Modlíme sa za zázrak na jej príhovor,“ zhrnul svoje dojmy Róbert Lukáč.

Za dar blahoslavenej Alexandriny pre Cirkev aj ľudstvo môžeme spolu s účastníkmi tejto púte povedať iba radostné: „Magnificat, anima mea Dominum! Velebí moja duša Pána!“

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Duchovné spojenie pre Slovensko: Na úmysel kanonizácie pripravil saleziánsky kňaz novénu, ktorá je preložená do siedmich jazykov, a odporúča sa aj modlitba svätého ruženca.

Pre saleziánov spolupracovníkov (ASC) a všetkých ctiteľov zo Slovenska prinášame radostnú správu: v novej svätyni v Balasare budú odslúžené sväté omše za ASC Slovensko v dňoch 5. 11. a 19. 11. 2026. Môžeme sa tak duchovne pripojiť našou účasťou.

(Najbližšia veľká udalosť v sanktuáriu je naplánovaná na apríl 2027, kedy sa bude sláviť výročie Alexandrinho blahorečenia z 25. 4. 2004).