Myšlienka na nedeľu


VI Nedeľa v období cez rok C

Prvé čítanie Jeremiáš 17, 5-8

Prorok Jeremiáš prežíva veľký smútok a neistotu, lebo jeho spolurodáci nepočúvajú Božie slová. Preto trpí, je označený za zradcu a cíti sa osamotený. Myšlienka, ktorá mu pomáha je úplné odovzdanie sa Bohu. Byť len Božím, to je opravdivá chudoba a opravdivé kráčanie proti kultúre sveta, ktorá Boha nepočúva.

Druhé čítanie: 1Kor 15,12.16-20

Slová apoštola Pavla nás upozorňujú an to, že budúci život je realita, ktorá je úzko zviazaná s Kristom. On vstal, aj my vstaneme. K tomu však sa viaže aj to, že on hovoril a jeho slová sú večné a nimi sa riadi aj naša večnosť. A tie jeho večné slová počúvame v evanjeliu. Sú to slová blahoslavenstiev.

Evanjelium: Lukáš 6,17.20-26

Podnety

Keď Ježiš vyslovil svoje blahoslavenstvá hovoril po aramejsky. Podľa veľkého znalca biblickej reči (A. Chouraqui) by mohli byť jeho slová preložené aj takto: Kráčajte, kráčajte, vy ktorí ste hladní, pokračujte na ceste, ktorí ste prenasledovaní. Je to preto, lebo šťastná osoba podľa hebrejskej kultúry je tá, ktorá zostáva na ceste, teda zostáva v hľadaní pravdy o podstate svojho života. Byť šťastný, byť blahoslavený znamená pokračovať na ceste. Osoby, ktoré sa zastavia sú osoby, ktoré sú smutné, nekráčajú, zastavili sa, chytajú sa vecí, ktoré sú popri ceste. Predstavujú tiež tých, ktorí sa nechajú strhnúť inou cestou, podľahnú tomu, čo ponúka svet okolo nich.

Ježiš vo svojej reči na rovine (na rozdiel od Matúša, ktorý umiestňuje blahoslavenstvá na horu) hovorí ku svojim učeníkom, teda k tým, čo kráčajú za ním a nasledujú ho. Ako nám to prezrádza prvý verš dnešného evanjelia, títo učeníci boli uprostred zástupov ľudí z Judska a tiež z pohanských oblastí Týru a Sidonu. Toto nám poukazuje na prvú kresťanskú komunitu uprostred pohanov a Židov a taktiež v tom môžeme vidieť každú kresťanskú komunitu v dejinách i dnes, ponorenú do sveta, umiestnenú vo svete. Kresťanská komunita sa musí neustále držať na ceste uprostred sveta.

Ježiš hovorí, že táto komunita nestrpí, aby v nej boli bohatí a chudobní v ostrom protiklade. Bohatí musia byť chudobní, lebo chudobným patrí Božie kráľovstvo. Toto je téma veľmi silná v Lukášovom evanjeliu a Lukáš nám prináša mnohé originálne podobenstvá na túto tému (Boháč a Lazár). Nie je možné, aby v komunite učeníkov bola nevšímavosť voči chudbným a plačúcim alebo túžba po hromadení bohatstva.

Lukáš vyslovuje svoje beda voči bohatým, ale v jeho evanjeliu vidíme aj Zacheja, ktorý po svojom obrátení sa zbavuje majetku a rozdáva ho chudobným. Preto aj pre bohatých zostáva výzva: dajte sa na cestu. Vy bohatí môžete byť blahoslavení, keď sa dáte na cestu a opustíte svoje majetky, azda lepšie, opustíte naviazanosť na svoje majetky a dáte ich do služby chudobným.

V komunite kresťanov teda chudobní nie sú len tí, čo nič nemajú, ale tí, ktorí sa zriekli mať a vlastniť pre seba.

Blažení tiež kresťania, ktorí vedia kráčať proti prúdu sveta. Ježiš takejto svojej komunite sľubuje Božiu priazeň, Božiu milosť.