Zazvoní zvonček a hlúčik dospelákov pri kávovare intenzívnejšie pozoruje kávu vytekajúcu do hrnčeka. S deťmi zvonček neurobí nič. Iní dospeláci zas podávajú posledné info: “mikiny ostali na izbe, už pili, ovocie ešte nejedli…”

Za všeobecného šumu prichádzame do zimnej záhrady, privierame dvere a otvárame zošity a texty duchovných cvičení. Lebo napriek kde-tu vyčnievajúcemu protestnému či radostnému výskotu drobátok, sme na duchovných cvičeniach.

Konkrétne na už treťom ročníku duchovných cvičení pre rodiny s malými deťmi.

V príjemnej liptovskej izolácii zariadenia Rekrea Škutovky sa stretli rodiny saleziánov spolupracovníkov a sympatizantov saleziánskeho diela. Mnohí pricestovali z Bratislavy, kde sa táto myšlienka v stredisku Mamateyova zrodila. Ponuka týchto duchovných cvičení sa však šírila rýchlo a mnohí neodolali možnosti sa zúčastniť duchovných cvičení spolu ako manželia, s možnosťou zobrať drobizg so sebou a prípadne si pribaliť aj babku na pomoc :)

Kvalita ústrania sa síce odvíjala najmä od počasia. Ak bolo ako tak pekne, mohli sme deti vyhnať na ihrisko von, no po 2-3 dňoch sme sa už všetci naučili poznať hlas svojho dieťaťa a ostatné odfiltrovať.

Ako to fungovalo? Veľmi jednoducho - mali sme spoločný program ako na všetkých duchovných cvičeniach - rannú a večernú modlitbu, svätú omšu, spoločnú modlitbu ruženca. Všetko sa začínalo včas, lebo aj tu sa potvrdilo, že nevieme dňa ani hodiny. A ako to rodičia veľmi dobre poznajú - občas sa zamýšľaný program stihne zmeniť aj počas príchodu naň.

Každá prednáška bola prednášaná 2 krát, aby sa stihli rodičia prestriedať. Po každej prednáške bolo aj menšie ústranie. Ako isté dve účastníčky zhodnotili už minulý rok - “viac ústrania a ticha by sme už asi ani nezvládli”.

Neobvyklý rozmer tieto duchovné cvičenia však majú najmä v socializácii. Izolácia je veľká téma maminiek na materskej a tu bol čas pomedzi šmykľavky a pieskoviská čo-to dopovedať. Niekedy aj z minulého roka :)

Ale aby sme boli pravdiví aj ockovia sa radi pozdieľali o radostiach a strastiach a autorka začula aj nejaké debaty o výchove. Samozrejme v duchu saleziánskeho preventívneho systému.

Čo dodať? Hádam len pozdrav pre autora tohoročných duchovných cvičení pre saleziánov spolupracovníkov. Síce nás varoval, že nás osloví len niečo, no pre unavených rodičov malých detí to niečo zvyčajne boli len trojslovné vety. Z každej prednášky mám jednu takúto trojslovnú zapísanú, nedala by som ale ruku do ohňa, že je naozaj z textu. Ešteže si Duch veje, kadiaľ chce.

Ach! A skoro som zabudla! Mali sme výborných kazateľov. Don Milan Janák už je naša stálica a mali by ste vidieť, ako s prehľadom rieši nezhody okolo obúvania papučiek počas prefácie.

Našu overenú laickú kazateľku Katku Burdovú toho roku pre zdravotné problémy na poslednú chvíľku odvážne zaskočila Katka Palugová z Dolného Kubína. A bola výborná! S láskavým úsmevom nám prepáčila neskoré príchody, ale najmä: prekrásnym melodickým hlasom vynikajúco približovala pre nás náročné témy duchovných cvičení. Veľká vďaka vám obom ešte raz :)

Na záver teda len miništatistika

Dospelí účastníci: 35

Deti: 31

Počet ASC: 19

Vypitej kávy: 2,25 kg (približne 291 káv)

Počet fotiek pred spracovaním: 2023

Počet daždivých dní: 2

Počet detí, ktoré ochoreli počas DC: 3 (1 z nich nestihlo ani prísť)

Radosť z tohto vynikajúceho nápadu pre oblaženie ducha, duše i tela:     nekonečná.

Viera Bosáková