Myšlienka na nedeľu


7. veľkonočná nedeľa C

Prvé čítanie: Skutky 7,55-60

Sv. Štefan nás v dnešnom čítaní upriamuje na Ježiša, ktorý stojí po pravici Božej. On sa za nás prihovára. Zároveň nám ukazuje, že kresťan podobne ako Ježiš môže dať život za pravdu a odpustiť svojim nepriateľom, modliť sa za nich.

Oslávili sme v tomto týždni Nanebovstúpenie nášho Pána, poprosme si o zrak upretý do neba. Isto je treba pozerať aj na zem, ale dnes toľko ľudí pozerá len na zem, že je potrebné, aby sme im ukázali, že žijeme pre nebo. A ak sú medzi nami tí, ktorí pozerajú len do neba a nepozerajú na svojich bratov a sestry na zemi, tak im zas ukážme, že sa to dá spojiť.

Druhé čítanie: Zjavenie sv. Jána 22,12-14.16-17.20

Budú mať moc nad stromom života a vstúpia bránami mesta. Rúcho v staroveku a mnohých kultúrach reprezentuje človeka. Prať si rúcho, znamená dbať na svoju dôstojnosť, očistiť to, čo by nás poškvrňovalo, dávať na rúcho to, čo nás zdobí. Sme povolaní dbať na to, akí sme, aké sú naše skutky, aký je náš zovňajšok, ovocie nášho života.

Strom života je symbolom večnosti, vstup do mesta zase symbol spoločenstva, spolupatričnosti. Žiť vo večnom spoločenstve. To je naša nádej a viera nám predstavuje túto nádej ako istú a neochvejnú.

Prosme si, aby sme neustávali v práci na sebe, aby naše skutky hovorili za nás a náš štýl života nech je ako skvejúce sa rúcho, ktoré všetkým povie niečo o slobode, dobrote a sláve Božích detí.

Evanjelium: Ján 17,20-26

     Ježiš sa modlí za nás, za spoločenstvo, ktoré utvoril. Nenápadne nám hovorí: Otec nás miluje, tak ako miloval jeho. To je naša radosť a sila ísť vpred. Ježiš sa cítil milovaný, hoci necítil v živote len radosť a pokoj. Šíril lásku, ale stretol sa aj s nenávisťou a úkladmi. V tomto všetkom sme milovaní, aj v tom, keď niekedy klesneme. Aj to nám Ježiš povedal. Slovom i príkladom trpezlivosti so svojimi apoštolmi. Tak sa tešme a po tieto dni si prosme o dar Ducha, aby nám pripomenul všetko to, čo Ježiš povedal a čo pre nás urobil.