Prvé čítanie: Skutky apoštolov 13,14.43-52

V Pizídskej Antiochii sa odohrá tvrdé stretnutie medzi apoštolmi a židovskými predstaviteľmi. Pavol prehlasuje rozhodný obrat v kázaní, namiesto toho, aby sa namáhal a diskutoval so svojimi spolurodákmi, ktorí sa javia tak uzatvorení voči posolstvu o Ježišovi, zameria svoju hlavnú pozornosť voči pohanom.

Evanjelium hľadá cestu otvorenosti, hľadá otvorené srdcia. Apoštoli, podobne ako Ježiš sám, majú tieto dve skúsenosti: nadšené prijatie evanjelia zo strany mnohých, najmä chudobných a vzdialených a tvrdošijné odmietanie, najmä zo strany tých, ktorí sú blízki a prvorodení.

Evanjelium, to nie sú nekonečné debaty. Je to ohlasovanie a hľadanie tých, ktorým Otec dáva milosť. A čo s tými zatvrdilými, neprijímajúcimi? Boh vidí ich srdce, on posúdi, on stvoril, on dokáže spasiť. Našou úlohou nie je stavať sa do jeho pozície. Našou úlohou je ohlásiť evanjelium tam, kde je prijímané.

Druhé čítanie: Zjavenie sv. Apoštola Jána 7,9.14-17

Súženie a prenasledovanie veriacich sa premení na večné spoločenstvo s Baránkom, ktorý bol pre nás umučený a zabitý. To je veľká nádej kresťanov. Racionalisti a osvietenci opovrhli touto nádejou a ukotvili všetku blaženosť tu na zemi. A dokázali naozaj veľké veci, aspoň pre menšinu ľudstva a za cenu utrpenia mnohých. Ale ani blahobytná spoločnosť, o ktorej tak snívali a ktorej ideály sa v mnohom naplnili, neprestane klásť pred človeka otázku: a čo bude potom? Kam to všetko ide a načo to všetko slúži? Preto sme povolaní hovoriť so sv. Pavlom: utrpenia tohto života nie sú hodné byť porovnávané s budúcou slávou. Veríš tomu v tvojich menších i väčších utrpeniach?

Evanjelium: Ján 10,27-30

Podnety

Nedeľa dobrého pastiera v tomto roku C prináša krátku stať, v ktorej sa podčiarkuje Ježišova láska, starostlivosť a istota o tom, že jeho ovečky sa nestratia. Zároveň všetko smeruje k Otcovi. V jeho rukách sme, jemu patríme, Ježiš nás zhromaždil. Milujeme jeho ako nášho pastiera a ochrancu a milujeme Otca, ktorý ho poslal. Ježiš ohlasuje veľmi presvedčivo Židom i nám: Ja som Pastier. Pre Židov to malo v sebe znaky rúhania, lebo Pastierom Izraela je Boh sám. Ježiš takto ohlasuje dve skutočnosti pospolu: svoju lásku k nám i svoju rovnosť s Bohom.

Nik ich nevytrhne z mojej ruky. Byť v Ježišových rukách. Nechať sa ním niesť. Ruka Božia nesie, chráni, uzdravuje, požehnáva, prináša spásu. Ruky ľudí často ubližujú, kradnú, ničia. Ovečky v jeho rukách plných lásky sa nemusia báť. Jeho ruky sú v konečnom dôsledku ruky Otca.

Náš text píše: nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Exegéti hovoria, že presnejšie by bolo treba preložiť v tomto zmysle: Otcovi nikto nič z ruky nevytrhne. Čo je v otcových rukách je bezpečné.

Tak sa aj v túto nedeľu tešme, že sme v Otcových rukách. Alebo lepšie: vkladajme sa do jeho rúk, prežívajme to. Ježiš vedel, že je v otcových rukách, aj keď bol vydaný do rúk ľudí. On zmŕtvychvstalý nám hovorí: vždy ste v Otcových rukách.

* Per l’elaborazione della «lectio» di questa domenica, oltre al nostro materiale di archivio, ci siamo serviti di: