Myšlienka na nedeľu


Nedeľa Najsvätejšej Trojice

Náš Boh
Asi všetci vieme aký rozdiel je medzi poznatkami a poznaním. Poznatky nám sprostredkujú iní ľudia a nás sa to dotýka viac alebo menej. Poznanie je niečo, k čomu sme prišli, o čo sme sa namáhali a čo je ja naším vnútorným presvedčením.
Najsvätejšia Trojica môže byť poznatok, ktorý nám ktosi ohlásil, ale mal by sa stať čím skôr aj naším poznaním. Pre apoštolov to bolo poznanie, ku ktorému sa niekoľko rokov namáhavo približovali. Oni mali dôverný vzťah s Ježišom a postupne, postupne sa prepracovávali k tomu, že tento Ježiš je naozaj Boží Syn. A ak je Boží Syn, tak Boh je Otec a má svojho Syna. A keď im Ježiš povedal, že im pošle Ducha, vyjadril tým, že existuje aj niekto iný ako Otec a Syn. Mnohé výroky evanjelia nám to potvrdzujú.
Pre apoštolov to bolo poznanie, pre nás je to na začiatok poznatok. Ako sa však z poznatku stáva poznanie?
 
Začíname od Ježiša
Zamerajme svoj pohľad na Ježiša. Na evanjelium. Tam je zdroj týchto poznatkov, ale v čítaní evanjelia sa dostáva aj poznanie. Správna modlitba sa postupne formuje a ak sa v modlitbe riadime evanjeliom, tak náš zrak sa obracia k Otcovi. Máme sa modliť k nemu, ale súčasne nezabúdame, kto nás to naučil. A ten istý nás naučil prosiť, očakávať a otvárať sa Otcovmu daru.
 
Nebojme sa Trojice
Mnohí kresťania sa boja hovoriť o tomto tajomstve. Azda preto, že v dejinách sa o tom písalo mnoho učených traktátov a mnoho múdrych sa pokúšalo vyjadriť toto tajomstvo. Ak však chceme tajomstvo žiť a nie vyjadrovať ho (to neznamená, že nemá byť vyjadrené) nemusíme sa báť. Je krásne spoznať Jedného, ktorý nám zjavil, že sú Traja. Je to krásne, že Boh sú Traja. Spoločenstvo. A my v dare Ducha môžme povedať tak ako Syn: Abba, Otče.
Trojica tu teda nie je na to, aby lámala našu logiku, ale aby naplnila naše srdce. Preto nikdy nemôžme byť spokojní, keď nám niekto povie: stačí monoteizmus, jednobožstvo a všetci sme bratia. Nie, my sme bratia len vtedy, ak tu bol Syn. A kto popiera Syna, ten nemá Otca. To je naša viera. To nie je odsúdenie iných náboženstiev. My ich prijímame ako nevedomé alebo zablúdené Božie deti. Ale nikdy nemôžeme byť úplne spokojní, ak nepoznajú a neprijímajú Syna a Ducha. Ak sme spokojní, tak Trojica ešte neprenikla naše srdce. Je to len poznatok, ktorý čaká, aby sa premenil na hlboké poznanie.
 
Don Pavol Grach