Články


DUCOVNÉ CVIČENIA SALEZIÁNOV SPOLUPRACOVNÍKOV VO VRÍCKU

Duchovné cvičenia sú pozvanie, dar a miesto, kam prichádzajú saleziáni spolupracovníci so svojim životom a v tom čase a priestore sa k nim prihovára Boh. 
Saleziánske povolanie ich pozýva každoročne, aby  si našli čas na duchovné cvičenia, ktoré by mali byť centrálnou udalosťou ich duchovného života. Takto to prežíval aj Don Bosco. Ak i takýmto spôsobom neinvestujú do svojej viery, bude im ťažko s vierou v tomto čase nevery a liberalizácie spoločnosti.

Tohtoročné  DC  zorganizovali dubnickí spolupracovníci opäť po dlhšom čase vo Vrícku, ktoré bolo aj obľúbeným miestom ich dlhoročného delegáta Dona Jožka Kosmála. Prednášky viedol Don Anton Červeň. Zúčastnilo sa ich 14 členov z dubnického strediska, štyria z Trnavy, jeden z Košíc a jedna spolupracovníčka zo
Žiliny. Tohtoročná téma bola :Duchovná cesta podľa sv. Benedikta z Nursie. Téma bola veľmi trefne posadená do dnešných čias. V čase, keď všetci chcú prežívať svoju vieru zážitkovou formou, niečo zažiť, veľa vidieť, všade byť, všetko poznať.
Všetci by chceli prežiť niečo veľkolepé, čo by ich oslovilo.
Covid -19 zosekal mnohé aktivity , uzatvoril ľudí do súkromia a zakryl ústa rúškom. Sv. Benedikt tiež žil v pohnutých časoch, plných rozbrojov, nestability a neporiadkov v spoločnosti. On túto situáciu neriešil nejakými aktivitami na verejnosti, veľkolepými kázňami a bombastickými činmi . On túto situáciu riešil v tichu kláštorov v
modlitbe  a pokání a takto aj zmenil Európu k lepšiemu. Je to príznačné aj pre dnešnú dobu. Ak sú aktivity obmedzené, ľudia sa môžu intenzívnejšie modliť a konať pokánie. K tomu ich vyzýva aj  Kráľovná pokoja: Ak sa nebudete veľa modliť a konať pokánie, nebudem vám môcť pomôcť.

Heslo benediktínov bolo a je: MODLI SA A PRACUJ. Mlčanie je pre mníchov tá najrozhodujúcejšia cesta, aby sa osobne stretli so sebou a s Bohom. Vedieť sa stíšiť a počúvať, čo je v rozpore so súčasným svetom, niečo zažiť, svet plný informačného smogu a iného hurhaja. Podľa sv. Benedikta sú vnútorný pokoj, vďačnosť a radosť zo života predpokladom zdravej kultúry života. Nespokojnosť, reptanie je forma vnútorného vzdoru proti životu, blížnym a sebe. S ničím nebyť spokojný. Takí ľudia
sa nedokážu ničomu tešiť. A keďže sa už nemôžu ničomu tešiť, sú z toho chorí. Domnievajú sa, že iní ľudia, alebo vzťahy sú príčinou ich nespokojnosti. Lenže príčina väzí v ich duši. Byť vďačný je predpoklad psychického i fyzického zdravia. Reptanie je jeho opak. Rozvracia človeka. Učiť sa byť vďačný za to, čo je. Kristus jediný dokáže vyplniť aj tie najhlbšie túžby. Povzbudení na duši, obohatení vedomosťami a potrebnými milosťami, krásnou prírodou sa spolupracovníci po piatich dňoch rozišli domov, aby mohli žiť spoločenstvo lásky a pokory vo svojich rodinách, na pracoviskách i v strediskách.

POKORA NIE JE NIČÍM INÝM, NEŽ CVIČENÍM SA V LÁSKE, KTORÁ DOSIAHLA SVOJ VRCHOL V  LÁSKE K NEPRIATEĽOM I V MODLITBE ZA NICH.

napisal:

Miroslav Červený