V dňoch 1.-6. októbra 2022 sa podarila nezvyčajná akcia: vyše sto našich bratov a sestier sa na dvoch autobusoch vydalo na púť k sv. Františkovi Saleskému. Vďaka obetavému organizačnému tímu (M. Krivda, P. Grach a J. Kanderka) a v spolupráci s Jankom Ihnátom sa podarilo prežiť nádherné dni plné rodinnosti, intenzívnej modlitby a reflexie nad životom a posolstvom sv. Františka Saleského. Usilovali sme sa rozhodnúť pre tri základné voľby, ktoré urobil vo svojom živote tento veľký ženevský biskup: rozhodnúť sa pre dobrotu a láskavosť za každých okolností; rozhodnúť sa pre striedmosť a jednoduchosť, aby sme boli slobodní pre prácu na spáse duší a napokon rozhodnúť sa pre úplnú odovzdanosť do Božej vôle, ktorá je vždy plná lásky voči nám.

Podrobnejší popis púte si môžete prečítať nižšie, aj s fotoalbumom na konci článku.

Krásna myšlienka, ktorá sa spontánne zrodila v hlavách niekoľkých spolupracovníkov, navštíviť miesta, spojené so životom sv. Františka Saleského, oslovila aj ďalších spolupracovníkov z celého Slovenska a Čiech. Táto túžba sa nakoniec stala skutočnosťou. O „Púť po stopách sv. Františka“ prejavilo záujem veľké množstvo ľudí, až to vyskočilo na 110 účastníkov zo Slovenska a k tomu  spolupracovníci, ktorí išli z Čiech na autách. Záujem obrovský! Zvládne sa to? Pokúsime sa! A tak tím organizátorov za ASC v zložení P. Grach, M. Krivda, J. Kanderka, P. Kvas, J. Ihnát  rozmýšľali, ako to všetko zariadiť a vybaviť….. veru nemali to ľahké, ale predsa, s malou dušičkou a veľkou vierou, sa na to podujali. Po všetkých náročných vybavovačkách, nastal deň „D“ a z Bratislavy, 30. septembra, o 23.00 h vyrazili dva autobusy smerom do Francúzska ( poniektorí išli aj autami.) Cesta bola dlhá, ale keďže v každom autobuse boli vynikajúci sprievodcovia, don J. Luscoň v jednom autobuse a don P. Grach v druhom, svojím humorom a vtipmi nás všetkých zabávali… A tak po nočnom „putovaní autobusom“ sme sa už pomaly blížili na naše vysnívané miesto. Predtým však šoféri predviedli svoje skvelé šoférske umenie a bezpečne nás previezli po strmých a „ zátačkovitých„  serpentínach, až do dediny St Jean-de-Sixt. Ďakujeme!

Pred nami sa týčili krásne hory a v nich náš hotel (Forgeassoud - St Jean-de-Sixt), ktorý bol postavený bývalými exallievmi, z vďačnosti don Boscovi. Aj majiteľ hotela je exalliev a bolo to vidieť aj na jeho srdečnom privítaní. Hoci nás sprevádzalo daždivé počasie, všetci sme dúfali, že príde slniečko. A to aj prišlo! Ráno sa nám odkryla celá tá alpská nádhera. Bola nedeľa, 2. októbra a my sme vyrážali do Annecy, hlavného mesta regiónu Horné Savojsko. Je veľmi známe a obľúbené pre svoju úchvatnú polohu v blízkosti hôr a jazera s rovnakým menom. O jeho kráse sme sa mohli všetci presvedčiť a nečudovali sme sa sv. Františkovi, že tak miloval toto mestečko a hovoril o ňom ako o svojej „malej mušli“. Sprevádzaní myšlienkou o láskavosti sme už zdiaľky zazreli Baziliku navštívenia, miesto zrodu,  kolíska rehole Dcér Navštívenia Panny Márie, ktorú František založil s Janou de Chantal. Pri vstupe do Baziliky nám pohľad padol na hlavný obraz, kde v centre je Ježiš na kríži, nad ktorým je Boh Otec s otvorenou náručou a medzi ktorými je Duch Svätý v podobe holubice. Ježišova tvár vyjadruje utrpenie, ale aj pokoj. V Bazilike sú uložené relikvie sv. Františka a sv. Jany de Chantal. Svätá omša, slúžená na tomto posvätnom mieste, mieste, kde sme sa začali dotýkať prakoreňov nášho saleziánskeho ducha, bola prejavom vďaky za sv. Františka a sv. Janu. Tu, pri nich, sme mohli začať čerpať silu do ďalších dní….  Navštívili sme aj Kryptu Božského srdca pod Bazilikou, kde sa okrem iných oltárov nachádza aj Oltár sv. Pavla, ktorý daroval don Bosco sestrám.

Ďalšia cesta smerovala do centra mestečka. Videli sme Ostrovný palác, ktoré slúžilo aj ako väzenie, ktoré František navštevoval, Dom pani de Charmoisy, Františkovej sesternice. Ich rozhovory sú podkladom slávnej Filotey, Dom A. Favreho – jeho dom sa stal sídlom biskupa Františka, tu vznikol aj Teotim - Traktát o Božej láske, najslávnejšie dielo sv. Františka.

Uličkami sme došli až ku Katedrále sv. Petra, ktorá sa stala sídelným kostolom exilových biskupov zo Ženevy. Keďže František nemohol vstúpiť do Ženevskej katedrály, ktorej bol biskupom, pretože ju ovládli kalvíni, katedrála sv. Petra v Annecy sa stala jeho sídlom. Tu bol vysvätený za kňaza, tu mal svoju primičnú omšu a tu predniesol svoju prvú kázeň. Tu mal slávny prejav pred kanonikmi ako dobyť Ženevu: „nie mečmi, ale iba láskou…“ V Kostole sv. Františka Saleského bol jeho pohreb po prevoze z Lyonu a určitý čas tu spočívalo aj jeho telo, až kým nebolo prevezené do Baziliky.

Pri vstupe do kostola Notre Dame nás zaujala socha Panny Márie s Ježišom, z ktorej vyžaroval úžasný pokoj. Do tohto chrámu sa chodievala modliť Františkova matka, keď ho nosila pod srdcom.    Odovzdávala ho Matke Božej. Na chvíľu tu bolo vystavené aj Turínske plátno, ktoré patrilo rodu Savojských, pred ktorým sa modlila aj Františkova matka. Po prehliadke týchto vzácnych miest a pozorovaní života mestečka Annecy, sme sa vracali späť.

Druhý deň, s myšlienkou o striedmosti, sme cestovali na sever, 20 km od Annecy, na miesto Sales, do farnosti Thorens. Navštívili sme farský kostol v Thorens, kde bol František pokrstený hneď, 21. augusta, lebo sa obávali, či prežije. Tu sa odohrala v roku 1602 aj jeho biskupská vysviacka. Počas svätej omše sme si v tomto chráme obnovili svoje krstné sľuby. Keď sme prešli celú obec, putovali sme na miesto Sales. Hrad Saleských bol zničený, zostala len kaplnka Saleských. Je postavená na mieste, kde bola izba, v ktorej sa narodil František. Tu si chystal kázne do Dijonu, tu mal tiež videnie, ktoré bolo inšpiráciou pre založenie Dcér Navštívenia. O tomto jeho videní je aj záznam, vyrytý na  kríži, oproti kaplnke. Z tohto miesta je krásny pohľad na celú farnosť a okolie. Tu, v tejto krásnej prírode, sme mohli chvíľku spočinúť a pomeditovať... V blízkosti kaplnky sa nachádza Hrad Thorens, ktorý patril príbuzným Saleským, kde sa nachádzajú dokumenty o živote sv. Františka.

Ďalší deň sme putovali do kraja Chablais, ktorý sa rozprestiera na južných brehoch Ženevského jazera, neďaleko Ženevy. Tento kraj bol silno kalvínsky. Do tohto kraja prišiel na prosbu biskupa sv. František a jeho bratanec Alojz. Kalvínske obyvateľstvo už predtým neprijalo ich predchodcov, vyhodili ich z mesta. Bola to veľmi riskantná misia. Ale František sa nevzdával. Nad krajom sú pahorky a na jednom z nich hrad Allingnes. Tento hrad zostal vždy katolícky a tu sa František aj so svojim bratrancom usadili. Dnes sa z hradu zachovala iba kaplnka. V nej sv. František každé ráno slúžil sv. omšu skôr, ako sa vydal na dennú obchôdzku kraja, prípadne hlavného mesta Thonon. Tu zažil aj nočnú extázu pred Sviatosťou, ktorú adoroval. Tu si pripravoval svoje kázne…Aj pre nás bola nesmiernym zážitkom svätá omša, ktorú slúžili naši kňazi práve tu, na tomto posvätnom mieste, vysoko v horách. Malá kaplnka, v ktorej sa stretlo toľko spolupracovníkov, ktorí vytvorili  úžasné spoločenstvo a ktorí svojím spevom, za doprovodu skvelých hudobníkov, vyjadrovali Bohu svoju vďaku za tohto vzácneho svätca. Pri omši sme si obnovili svoje prísľuby saleziána spolupracovníka. Uvedomili sme si, odvahu, vytrvalosť a odhodlanosť, s akou František denno- denne chodil do mesta a kázal. Nič ho neodradilo. Ničoho sa nebál.

V meste Thonon, hlavnom meste kalvínskeho kraja nemohol spočiatku František ani prespávať, ani slúžiť sv. omšu. Mal právo iba kázať v kostole.  František v tomto meste šíril svoje kázne tak, že ich dal vytlačiť a roznášal po domoch, dával ich pred dvere. Prvú sv. omšu tu odslúžil na Vianoce 1596. V meste sa neslúžila omša od r. 1536, teda 60 rokov. Bola to jedna z jeho nezabudnuteľných omší.

Nech nám všetkým je jeho vytrvalosť a láskavosť príkladom.

Poslednou zastávkou bolo mesto Ženeva, nazývané Kalvínové mesto. V historickom centre je katedrála sv. Petra, ktorú obsadili kalvíni. Sv. František, hoci bol viackrát v Ženeve, do svojej katedrály, ako ženevský biskup, nikdy nevstúpil. Kalvíni vtrhli do kostola a rozbili všetky sochy v kostole, ktoré vyhadzovali von. Omše boli v kostole zakázané. Dodnes táto katedrála zíva prázdnotou, je bez akejkoľvek sochy a ozdoby, je pustá, akoby z nej odišla „duša“. Stala sa miestom Kalvínovho kázania.

Po tejto celodennej púti sme sa vracali späť. Cesta prebehla rýchlo aj vďaka veselej nálade, vďaka  radostnému spevu až na miesto nášho pobytu. Aj tento večer, podobne ako predošlé, sme sa stretli a povymieňali zážitky z celého dňa. Tento posledný večer bol aj súťaživý, zhodnotili sme, že celá  púť bola pre každého z nás veľkým požehnaním. Vyjadrili sme vďaku všetkým, ktorí ju pripravovali. Vďační sme boli aj za materiálne potreby: dobré ubytovanie, výbornú francúzsku kuchyňu, prijatie... Počas nášho pobytu sme mali aj čas poprechádzať sa po okolí, pozorovať život, možnosť ochutnať miestny syr, či víno, využiť saunu, či plaváreň. Ale taktiež sme vďační za poskytnutú duchovnú službu kňazov, ktorí boli s nami. Posledný deň ráno sme sa rozlúčili s týmto krásnym krajom, zostane nám dlho v srdci. Mnohí túžili sa sem opäť vrátiť. Veríme, že sa zasa niekedy stretneme, na ďalšej  púti….

„Všetko robte z lásky, nič nasilu.“( sv. František Saleský)       

M. Odrobiňáková, ASC