Milí kazatelia DC roku 2020,

milí bratia sestry, ktorí sa zúčastníte na kurzoch DC 2020,

srdečne vás pozdravujem a prajem všetkým krásny rok 2020, plný Božích milostí. Naše saleziánske povolanie nás pozýva každoročne, aby sme si našli čas na duchovné cvičenia, ktoré sú centrálnou udalosťou nášho duchovného života. Takto to prežíval sám don Bosco, a tak to odporúčal svojim synom i dcéram. Denné modlitby, dvojtýždenná sv. spoveď (pre spolubratov a mladých na ceste k svätosti), mesačná duchovná obnova (cvičenie dobrej smrti), výročné duchovné cvičenia.

Odkiaľ vzal túto prax? Prijal ju v konvikte, kde popri don Cafassovi dozrieval v kňazstve. Don Cafasso a tradícia turínskeho kňazského konviktu sa zase opierali o tradíciu jezuitov. Už z tejto zmienky môžeme vidieť, že duchovný život don Bosca bol napojený na rôzne cirkevné tradície. Keby sme si podrobne pozreli jeho život zbadali by sme, že don Bosco je kňazom, ktorý čerpá všetko krásne, čo stretne v Cirkvi: okrem sv. Ignáca sa najviac inšpiruje sv. Alfonzom z Liguori, sv. Vincentom z Paoly, sv. Filipom Neri a samozrejme sv. Františkom Saleským. Je zaujímavé, že don Bosco nebol nejakým hlbokým znalcom spisov sv. Františka Saleského, ani nenapísal nejaké zaujímavé komentáre k jeho dielu Filotea alebo k niečomu inému. On tak intuitívne vytušil, že dobrota a láskavosť, ktorú sv. František predkladal, je to najdôležitejšie pre prácu s mládežou.

Píšem vám toto všetko aj preto, aby ste neboli prekvapení z témy duchovných cvičení, ktoré budú v tomto roku. Prehovorí k vám vyše 1500 ročná duchovná tradícia, ktorej praotcom je sv. Benedikt. Na ňom a na jeho postojoch vyrástla naša Európa a benediktínske kláštory priniesli veľké ovocie aj v našej krajine. Duchovná cesta sv. Benedikta z Nursie, ktorú nám spracoval náš spolubrat Peter Lukáčik, nás uvedie do základov kresťanského duchovného života. Tak ako don Bosco, salezián si vie zobrať zo všetkého to hlboké a pekné a premýšľa, ako mu to pomôže žiť viac pre mladých a pre Boha.

A ešte niekoľko slov k prežívaniu duchovných cvičení. Duchovné cvičenia sú miestom, kam prichádzam ja s mojím životom, s mojím rokom života a v tom čase a priestore ku mne prehovára Boh. Kazateľ i téma sú len prostredníkmi, môžu nám pomôcť. Účastník duchovných cvičení počúva a zachytáva oslovenie. Možno to bude jedno slovo, jedna myšlienka, jedna z tých tém. Nie je úlohou kazateľa všetko brilantne vysvetliť a ani úlohou účastníka všetko do posledného súvisu pochopiť. Chcem vás všetkých povzbudiť, aby sme sa oslobodili od predstavy dokonalých kazateľov a dokonalých tém, ktoré boli „úžasné, zrozumiteľné, jednoduché a hlboké, také, ktoré nás potešili“.

Pokúsme sa pochopiť, že duchovné cvičenia sú viac o tom, aby sme zistili, kde sme, aby sme dali priestor Bohu, aby sme mu kládli otázky a hľadali odpovede v jeho svetle. A ak tie témy nie sú „saleziánske“, saleziánske má byť srdce, s ktorým ich počúvam a taktiež hľadanie jej významu pre môj saleziánsky život. Don Bosco poznával rôzne dobré zdroje, zostal však vždy sám sebou - jedinečný.

Sv. Pavol musel Korinťanom pripomínať, že nie sú schopní pevného pokrmu, ale len mlieka ako malé deti (1Kor 3,2). Nevyčíta im to, že na začiatku to musel tak robiť, ale mrzí ho to, že nepodrástli. Malým deťom sa dáva vždy len mliečko, ktoré im tak chutí, staršie deti vedia, že treba jesť aj to, čo už mliečko nie je, ale je to dôležité.

Preto vás chcem všetkých povzbudiť, aby ste sa na DC prihlásili včas a zodpovedne, aby ste sa upriamili na ich podstatu a prijali námahu hľadať Boha pomocou tejto témy, pomocou ticha, pomocou Ducha, ktorý tam bude prítomný. Benediktova voľba musí byť aj našou voľbou, nie voľbou tej istej cesty, ale voľbou toho istého srdca, ktoré chce žiť v duchu Don Boscovej charizmy len pre Boha. Pretože Benediktova voľba a voľba don Bosca sú v spôsobe cesty rozličné, ale  v srdci rovnaké.

don Pavol Grach