Myšlienka na nedeľu


5. veľkonočná nedeľa roku B

Mnoho ľudí vidí kresťanstvo cez utrpenie. Keď kresťania trpia, keď sú utláčaní, vtedy sa vraj ich kvalita zlepšuje, keď je sloboda a pokoj, tak sa ich kvalita zhoršuje.

Nuž, myslím, že by nebolo dobré prinášať argumenty pre a proti. V každom prípade podmienky prenasledovania nie sú jediným momentom rastu Cirkvi. Jasne nám o tom hovorí sv. Lukáš vo svojich Skutkoch viackrát, a aj dnes.

A Cirkev mala pokoj po celej Judei, Galilei a Samárii; upevňovala sa, žila v bázni pred Pánom a rástla v úteche Svätého Ducha . 

Rozhodne by sme sa nemali len tak lacno pridávať k tým, čo si tak blahodarne prajú časy prenasledovania, aby sa zlepšila kvalita veriacich. Možno je už načase, aby sme sa ako spoločenstvá vedeli tešiť z daru slobody a dobre ju využívali. Ak však tento čas vidíme ako dar pre Boha  a jeho kráľovstvo, ak sme sa nezľakli rozbujnenej ľudskej slobody, ak sme nestratili lásku uprostred vecí, ktorými sa môžeme aj my obklopiť.

Časy pokoja blahobytu potrebujú tiež svojich hrdinov, zrelých ľudí, rozumných a prezieravých. 

Barnabáš nám zase poukazuje na veľmi krásnu a jednoduchú vlastnosť: ujal sa Šavla. Mal to naozaj ťažké, potreboval, aby mu niekto pomohol získať si dôveru ostatných. Nejeden z nás poznáme, ako sa niekedy ťažko získava dôvera. A my ju tiež tak ľahko nedávame. Podozrenia sú stále v pohotovosti. Ujať sa niekoho, postaviť sa za niekoho. Jedna z dôležitých výziev. Možno v našom okolí, v našom spoločenstve je niekto taký, kto by potreboval, aby sa k nemu niekto priblížil, spoznal ho a potom ho uviedol medzi ostatných, dobre o ňom povedal. Tu už len dodáme: Sv. Barnabáš, oroduj za nás.

Sv. Ján, taký dojemný spisovateľ, jeho evanjelium je plné krásny výrokov a slov - a predsa je to práve on, ktorý nám hovorí: Nemilujte len slovom a jazykom. Keďže sme náboženstvom slova, toto je veľké nebezpečenstvo pre nás všetkých. Myslieť si, že keď pekne hovorím a pekne zmýšľam, že už aj dobre robím. Nestačí len pekne hovoriť a pekne rozmýšľať, skutok a pravda sú veľmi dôležité. Koľkokrát sa naša dobrota nasťahovala len do slov a myšlienok.

Dnešné evanjelium je naozaj určené všetkým nám, ktorí si myslíme, že už patríme Ježišovi. A Ježiš hovorí: v poriadku, ste moji, ale je potrebné ísť ešte ďalej. Ježiš teda nerobí to, čo sa nám často stáva, akoby sme chceli večne len začínať, akoby sme večne boli na začiatku. Povedzme si úprimne. Prešli sme už toho ozaj dosť. Ale Ježiš hovorí práve nám: vy ste už čistí, priniesli ste ovocie, ale ja vás idem očistiť, aby ste priniesli ešte viac. To nám pripomína, že povolanie a poslanie nikdy nekončí. Môžu sa meniť jeho formy, ale nemala by klesať horlivosť. Možno už nerobím to, čo som robil keď som bol mladší, zdravší, ... ale Ježiš sa pýta, robíš to  čo robíš, s väčšou láskou? Alebo chladneš?

Don Pavol Grach, SDB