Ako to už býva, svetové kongresy nie sú výletom, ale dňami náročnej práce pre rozvoj Združenia. Tú „výletovú“ stránku nám umožňujú zriedkavé lety do Ríma, takže musíme prísť vždy približne poldňa pred začiatkom programu. Aj ja s Monikou Kotulovou sme sa preto vybrali na prechádzku do centra, čo bolo hodinu vlakom a metrom. Pod Berniniho stĺporadím sme sa nečakane stretli s o. arcibiskupom Babjakom, ktorý bol na synode a práve mali „fajront“. :)  V jednej kaviarničke sa nám prihovoril filipínsky kňaz a keď sme povedali, že sme na kongrese spolupracovníkov, ukázal nám na chrbte svojej bundy logo saleziánskej rodiny a povedal, že je salezián. (Ale on nebol na kongrese.) Bolo to také milé stretnutie.

Hlavný predstavený pôvodne plánoval byť na kongrese celý čas. V čase naplánovania termínu kongresu však nebolo známe, že bude biskupská synoda, na ktorej bol členom aj s nejakou aktívnou úlohou. Prišiel preto na náš kongres iba dvakrát.

V prvý podvečer hovoril o synode. Je to čas najmä počúvania – za tri a pol týždňa mal každý k dispozícii štyri minúty na príhovor (a ten čas sa neúprosne strážil – po 4 minútach a 5 sekundách vypli mikrofón). K podobnému postoju vyzval aj nás: veľa počúvať a potom povedať naozaj premysleným spôsobom to podstatné. Hovoril veľmi srdečne, bezprostredne – všetci sme cítili, že hovorí ako dobrý otec. Veľmi nám zdôrazňoval, aby sme sa otvorili Bohu, ako aj skutočnosť, že svedectvo nášho života je naším najdôležitejším slovom pre mladých, pre ktorých sme sa narodili.

V posledný večer prišiel vymenovať nového svetového koordinátora. Asi 9 rokov dozadu sa totiž rozhodlo, že svetový koordinátor bude menovaný uprostred obdobia mandátu svetovej rady, aby sa tak zaručila kontinuita jej činnosti. Keďže úlohou svetovej rady je vybrať mená troch spolupracovníkov a dať ich hlavnému predstavenému, mal som tú česť byť priamo zapojený do tohto procesu. Všetci sme to cítili ako veľkú zodpovednosť. Zo šiestich navrhnutých mien sme napokon odsúhlasili troch spolupracovníkov. Výber, ktorý po rozhovoroch s nimi aj so svetovými delegátmi urobil hlavný predstavený, sme všetci považovali za veľmi dobrý a môžem dosvedčiť, že sme v tom videli Božiu ruku.

Nový koordinátor Antonio Boccia bol doteraz členom svetovej rady za Región Taliansko-Blízky Východ. Predtým bol koordinátorom aj formátorom vo viacerých radách. Pochádza z oblasti Neapola. Menovanie prijal pokojne, aj jeho manželka Franca, ktorá tiež bola na kongrese. Majú spolu tri dospelé deti, druhá v poradí je sestra FMA. Antonio pracuje v oblasti informatiky. Verím, že bude dobrým svetovým koordinátorom.

V prvé dopoludnie nás prišla pozdraviť aj generálna matka FMA, sr. Yvonne Reungoat, FMA. Vo svojom (ako vždy) veľmi srdečnom príhovore nám povedala, že pre náš apoštolát je magickým slovkom slovo „spoločne“. Vyzvala nás počúvať druhých, ako aj počúvať Ducha Svätého. Pripomenula nám našu úlohu: svätosť – osobnú, v rodine, v spoločenstve. Vyzvala nás k poznaniu a uskutočňovaniu Františkovej apoštolskej exhortácie Gaudete et exultate!, ktorou nás Svätý Otec vyzýva k svätosti.

Z hlavných prednášok spomeniem myšlienku administrátorky svetovej rady Cinzie Arena, ktorá hovorila o ekonomickej solidarite. Veľmi jasne a zapálene hovorila o tom, že máme povinnosť rásť vo vedomí i v presvedčení, že naše finančné príspevky sú konkrétnou pomocou jednak pre život a rast Združenia, ako aj pre tých, ktorým takto môže Združenie pomáhať. Povedané jej výstižnými slovami: „Saleziáni spolupracovníci musia pochopiť, že venovaním svojho (určeného) ročného príspevku neplatia poplatok, ale darúvajú úsmev, objatie tomu, komu jeho príspevky pomôžu.“ Ja som s radosťou i vďačnosťou mohol na stretnutí 31 účastníkov nášho regiónu povedať, že vďaka mimoriadnemu príspevku ekonomickej solidarity provincií Poľsko-Varšava, Slovensko a Maďarsko sme mohli nielen citeľne pomôcť niekoľkým účastníkom kongresu z nášho regiónu, ale tiež kúpiť 14 kusov PAŽ v angličtine pre spolupracovníkov z Regiónu anglicky hovoriacej Afriky, pre ktorých aj tlač tohto nášho základného dokumentu je veľkým problémom, takže sú vďační za každú takúto pomoc.

Na dvoch stretnutiach účastníkov nášho regiónu sme sa vrátili k výzve, ktorú som v mene účastníkov kongresu nášho regiónu v novembri 2017 v Slovinsku (ktorý bol prípravným kongresom pre tento svetový kongres) adresoval všetkým provinciálnym radám nášho regiónu. Bol to výsledok diskusií a analýz, ktoré sme v Slovinsku urobili. Vzhľadom na jeho aktuálnosť sa k nemu vraciam a vyzývam provinciálnu i miestne rady, aby tieto výzvy preštudovali a aplikovali v provincii i v miestnych strediskách.

Z nášho dialógu v pléne vzišlo niekoľko bodov, ktoré považujeme za užitočné, aby sme zlepšili kvalitu ponuky nášho povolania. Aby sme boli príťažlivejší pre dnešných ľudí, je potrebné:

-        zlepšiť svedectvo života saleziánov spolupracovníkov ako jednotlivcov i ako spoločenstiev v miestnych strediskách;

-        modliť sa o nové povolania a o vytrvalosť tých, ktorí odpovedali na Pánovo volanie;

-        ukazovať náš život ako skupiny a jasne svedčiť o našich hodnotách v konkrétnom apoštoláte;

-        dbať o kvalitu vzťahov tak medzi samotnými spolupracovníkmi, ako aj so saleziánmi SDB a s dcérami Márie Pomocnice, ako aj s inými skupinami saleziánskej rodiny;

-        sústrediť našu pozornosť na animátorov a na ľudí zaangažovaných v saleziánskych výchovných dielach a dávať im odvážnu ponuku týkajúcu sa povolania;

-        prežívať náš apoštolský život s projektovou mentalitou s jasne definovanými cieľmi;

-        rásť v zmysle pre príslušnosť, ktorý sa konkrétne prejavuje aj ekonomickou solidaritou.

Aj pre mňa bol čas svetového kongresu časom mnohých osobných a neformálnych stretnutí, ktoré mi opäť umožnili vidieť, akým veľkým darom je saleziánska charizma a naše Združenie. Vždy s pokorou a vďačnosťou opäť konštatujem: „Pritiahla ma tvoja milosrdná láska a ja ti chcem lásku opätovať konaním dobra.“ Želám sebe i vám, aby podnety z kongresu prispeli ku konkrétnym a viditeľným výsledkom v našom osobnom živote, v živote Združenia i v uskutočňovaní poslania, ktoré nám bolo zverené.

Stanislav Veselský

PS: Komentár k fotkám:

1.      S hlavným predstaveným som bez ostatných Slovákov, ktorí už nevládali čakať, kým prídu na rad – bolo to veľmi neskoro v noci.

2.      S Antoniom Bocciom a jeho manželkou Francou.