Myšlienka na nedeľu


32. nedeľa v období cez rok

V Božom slove tejto nedele sú nám predstavené dve ženy. Vdova zo Sarepty a chudobná vdova, ktorá podporila chrám maličkou sumou. V oboch ženách nachádzame osobitnú veľkosť.

Vdova zo Sarepty prežíva trpký osud. Sucho a hlad doľahlo aj na túto krajinu susediacu s Izraelom. Prorok Eliáš jej v Božom mene ponúka záchranu z tejto situácie. Táto záchrana však má jednu podmienku: Hoci múka i olej sú úplne na konci, je pozvaná z toho posledného dať najesť najprv tomu tajomnému hosťovi a až potom sebe a svojmu synovi. Ak toto urobí, nikdy jej nebude chýbať múka a olej.

Ako často nás Boh pozýva k takejto spolupráci na zázraku. Ježiš túto mimoriadnu udalosť rozšíril a povýšil na princíp nového života: Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Čo všetko? Evanjelium hovorí: život, jedlo, odev. Veľmi sa staráme, aby sme dlho žili. Veľmi sa staráme, aby sme jedli. Veľmi nám záleží na tom, ako sa obliekame.

Boh, ktorý prichádza, či skrze Eliáša alebo aj skrze Ježiša, chce od človeka, aby neuprednostňoval seba, aby ho nepohltila túžba zachrániť si život. Túto snahu môžeme vyjadriť aj pozitívne. Vložiť svoj život do jeho rúk. Môžeme sa to učiť.

Vdova z evanjelia slúžila Ježišovi ako podobný príklad, ale on na nej podčiarkuje trochu iný akcent. Je to žena, ktorá si uvedomuje veľkosť Božej prítomnosti medzi ľuďmi. Uvedomuje si aj svoju chudobu. Oproti veľkým darom boháčov, jej dva peniažteky sú úplne nepovšimnuté v očiach ľudí. Nie však v očiach Ježišových a v očiach Božích. Ona dala viac, lebo dala všetko, čo mala. Veľkosť daru nie je len v materiálnom množstve. Dať všetko je postoj, ktorý je rovnako namáhavý pre tých, čo majú veľa i málo. Je to postoj dôvery: ak dávam Bohu, tak viem, že on sa postará.

Vdova z evanjelia veľmi chcela prispieť k budovaniu a zveľadeniu  chrámu. Je to aj veľké povzbudenie pre naše malé služby v spoločenstve, pre naše malé služby vo farnosti. Preto, aby sme podporili a aby sme sa nikdy nebáli a pritom sa nevyhovárali, že my nemáme čo dať.

Božie slovo nám teda dnes hovorí: rob, čo robíš, staraj o svoj život, ale neboj sa dať na prvé miesto Boha aj keby sa ti zdalo, že život strácaš. A tiež, neboj sa Bohu dať aj málo. Hodnota tvojho daru nie je v množstve, ale v ochote dať všetko. My dávame všetko, lebo vieme, že Boh nám všetko vráti.

Don Pavol Grach, SDB