Myšlienka na nedeľu


VII. Nedeľa v období cez rok C

Prvé čítanie: 1 Sam 26, 2. 7-9. 12-13. 22-23

     Dávid nebol z tých, ktorí by sa báli použiť meč a zabiť nepriateľa. A nebol vždy veľmi mierumilovný, keď ho urazil Nábal, bol rozhodnutý vyvraždiť celý jeho klan. Našťastie krásna a rozumná Abigail prekazila tieto jeho plány. V tomto prípade sa Dávid ukazuje ako veľkodušný, ale jeho motivácia je motivácia viery: Šaul je pomazaný Pánov. Aj keď nehodný a on ho má nahradiť, ale Dávid si je vedomý, že nesmie to byť on, kto zabije Pánovho vyvoleného. Je to v rukách Pánových. Aj za týmto by niekto mohol vidieť jeho taktiku, aby ho ľud prijal a aby si nevytvoril nových nepriateľov. Nech by to bolo tak, či onak, Písmo nám hovorí, že hodnota Šaula nie je v jeho dokonalosti, ale v tom, čo do neho vložil Pán. Je to v línii celej Biblie. Človek nesie v sebe Boží obraz, on je Boží a preto, nezávisle od jeho vzťahu k nám, má požívať svoju dôstojnosť a byť rešpektovaný. Ježiš k tomu pridal: milovaný.

Druhé čítanie: 1 Kor 15, 45-49

    Pavol podčiarkuje, že v Kristovi sme dostali nový obraz človeka, každý človek sa zjavil ako milovaný Bohom. Preto my kresťania sme ako prví povinní vidieť tento obraz vo všetkých ľuďoch. Pavol dáva do protiváhy obraz človeka po Adamovom hriechu a obraz človeka po Ježišovom príchode. Vidieť v každom človekovi, v každej ľudskej bytosti, Ježišov obraz. To zaručuje jeho dôstojnosť, nech je akokoľvek špinavý, nevychovaný, nebezpečný, či nepriateľský. Nuž nie je to také jednoduché. Stačí si urobiť prechádzku rómskou dedinou.

Evanjelium: Lk 6, 27-38

Podnety:

Ježiš sa obracia práve na nás. Na tých, ktorí uprostred množstva pokrstených počúvajú. My, práve my, nemáme rozmýšľať o tom, akí by mali byť tí ostatní. Máme počúvať, akí by sme mali byť my. My sme často ako apoštoli. Nádejame sa, že keď nás je málo ľahko sa dostaneme na popredné miesta. Keď nás je málo, čo Ježiša počúvame, tak sa nádejame, že z toho budeme mať nejaké privilégiá. Žiaľ, v tejto oblasti je potrebné podstúpiť uzdravujúce sklamanie. Aj keď nás je málo, nároky neklesajú, naopak.

Dnes dostávame silnú výzvu: robiť úplne opačne, ako sa bežne vo svete robí. Mať silu milovať a odpúšťať tam, kde vládne zákon prestíže, uchopenia moci, ba aj útlaku a násilia. Byť pokojní aj uprostred volieb. Uprostred tých politických prehier, lebo, povedzme si to úprimne, nie sme zrelí na to, aby sme vyhrávali. Možno by nám Duch dnes pošepol: milujte aj politikov, na ktorých by ste mali právo nadávať. Nehorte s hnevom na tých, čo sú šikovní a kradnú. Nerozčuľujte sa svätým hnevom. Majte lásku a hovorte pokojne pravdu a všetko zverte Otcovi. V prosbe za tých všetkých úbožiakov, ktorí si myslia, že sú veľkí a smejú sa z malých a obyčajných. Dnes je ťažké evanjelium. Bez Božej milosti ho neprijmeme. Jedno nás v tejto našej biede môže tešiť: Toto všetko nám nehovorí naivný človek, ktorý nevedel o čom je život a svet. On to vedel, prijal a napokon bol oslávený. V tom je naša nádej i náš pokoj.