V prvom čítaní z knihy Jóbovej nachádzame obraz človeka unaveného životom. Jeho život je tvrdý boj o prežitie, neistota nádenníka, ktorý nevie, či dnes bude ako včera a či nenastanú dlhé dni a mesiace hľadania. Ale nič ho nevie zbaviť pocitu provizória, dočasnosti, osamotenosti. Život mu ubieha v smútku a v trápeniach a ani spánok mu neprináša odpočinok. 

Jób nie je Izraelita. Je to Boží človek, ale zostáva sám pred Bohom. Jeho slová plné úzkosti a bolesti, plné pohľadu na život, ktorý mu preteká pomedzi prsty, ktorý ťaží.

Druhé čítanie nám ukazuje život sv. Pavla. Je to človek poznačený poznaním Božieho evanjelia. Dostal poslanie hlásať ho a to ho urobilo sluhom ľudí. On sám si to uvedomuje: hoci som slobodný voči všetkým, stal som sa sluhom všetkých, ... Pre všetkých som sa stal všetkým. Evanjelium nenecháva človeka osamoteného. Evanjelium vytvára rodinu Božích detí. Ak si správne pochopil evanjelium, nikdy nebudeš prežívať totálnu samotu ako Jób. Nie že by sa ti nemohlo prihodiť niečo podobné. Ale to sa môže stať pre naše chyby alebo hriechy, pre okolnosti života. Ale v pravej kresťanskej viere sa všetko stáva nástrojom evanjelia. My nie sme bytia na spôsob Sartra alebo Heideggera ani vtedy, keď sme opustení všetkými, lebo spoločenstvo svätých je tu vždy. Jeho stredom je Ježiš.

Aký boj chceš bojovať? Boj proti všetkým a všetkému, boj so svojou samotou alebo boj pre evanjelium, ktorému si uveril? A ak si uveril, prečo ho nehlásaš?

Možno si povieš: Som málo vzdelaný, som málo skúsený, málo sa modlím, nemám také vzletné myšlienky v oblasti viery, nie som apoštol, ktorý mal zjavenie. Môžem sa odvážiť hlásať evanjelium? Ako?

Hneď mu o nej povedali

Ak sleduješ pozorne evanjelium týchto nedieľ, videl si, že Ježiš si pred nedávnom vybral štyroch učeníkov a spolu s nimi sa vybral do Kafarnauma, ktoré bolo ich mestom. Minulú nedeľu sme počúvali o tom, že Ježiš v synagóge uzdravil posadnutého. Dnes sa toto malé spoločenstvo, Ježiš a jeho štyria učeníci dostávajú do Petrovho domu, kde bola chorá matka domu, Petrova svokra. Evanjelista Marek hovorí: hneď mu o nej povedali. Hlásanie evanjelia sa začína tu. Povedať Ježišovi o tých, ktorí ho potrebujú stretnúť. My predsa vieme o Ježišovi, že je mocný, vieme, že miluje ľudí, vieme, že keď ich stretne, môže zmeniť v ich živote veľa vecí. Boli to obyčajní ľudia, bez veľkej skúsenosti, len s veľkým presvedčením, že Ježiš je dôležitý a že je dôležité, aby sa stretol s našimi blízkymi. 

Ježišov príchod, to je istý druh rodinnosti, on vytvára z nás rodinu. A uzdravená svokra sa dala hneď do práce a vytvorilo sa spoločenstvo radosti, slávnostného obeda. Tí, čo poznajú Ježiša neustále túžia, aby sa Ježiš dotkol aj iných ľudí.

A tak sa Petrov dom stáva strediskom uzdravenia. Prichádzajú mnohí noví a cítia sa tam ako doma, lebo tam Ježiš uzdravuje. Okolo Ježiša je vždy niečo nové a krásne, radosť uzdravenia, radosť, ktorá sa zdieľa, rodina, ktorá rastie.

Všetci máme na to: povedať Ježišovi o našich chorých okolo nás. A pozor, všetci sú potenciálne chorí Jóbovou chorobou: zostať sami a smutní pred Bohom a pred svojím životom. Evanjelium je však dynamika rodiny, radosti uzdravenia a deň, čo deň je tu niečo nové radostné.

S Ježišovým evanjeliom je tu nádej proti Jóbovým dňom

Naozaj, zástupy znovu hľadajú Ježiša, lebo svitol nový deň. Je to pre nich deň nádeje. Ale pozor, nenašli ho. Ježiš nie je automat na uzdravenia. My nemáme nárok na uzdravenie ani za cenu sily našej viery. Avšak všetci tí, ktorí hľadali Ježiša na druhí deň už vedia, že tu Ježiš bol, že je blízko, a preto sa tešia na zajtrajší deň, sú plní istoty a nádeje. Preto si líhajú s radosťou a s radosťou vstávajú, lebo každý deň, hoci ťažký, je novou možnosťou stretnúť ho. A aj keď momentálne koná niekde inde, ale nikdy na nás nezabudne. Preto kresťanské dni, aj keď môžu mať výzor Jóbových, sú vždy plné nádeje.

Tak ešte stále si presvedčený, že nemôžeš hlásať evanjelium? Nechceš sa naučiť hovoriť Ježišovi o tvojich blízkych? A nezdá sa ti, že byť sluhom všetkých, napriek námahám a nevďačnosti, môže byť niečo krásne?

To všetko robím pre evanjelium, aby som mal na ňom podiel.

Don Pavol Grach,SDB