Milá saleziánska rodina na Slovensku,

Dnes večer začíname liturgicky sláviť sviatok Otca našej rodiny – dona Bosca. Chcem vás všetkých čo najsrdečnejšie pozdraviť a popriať vám, aby aj tohoročné slávenie, poznačené zvláštnymi okolnosťami, ktoré nám nedovoľujú organizovať jeho oslavy tak ako sme boli zvyknutí, nám prinieslo radosť a odhodlanie nasledovať Ježiša Krista tak, ako ho nasledoval on.

Na Slovensku máme krásnu a početnú saleziánsku rodinu. Okrem saleziánov a Dcér Márie Pomocnice sú tu Saleziáni spolupracovníci a ich rodiny, Združenie Márie Pomocnice – ADMA, Združenie bývalých chovancov a priateľov dona Bosca – Exallievi, Bývalé chovankyne našich sestier – exallieve, naše zasvätené sestry Dobrovoľníčky dona Bosca i zasvätení bratia Dobrovoľníci s donom Boscom. A, hoci na poslednom mieste, ale o to srdečnejšie vítame v našej saleziánskej rodine na Slovensku aj členov Kontemplatívneho bratstva Márie z Nazareta, ktoré má svoj pôvod v Južnej Amerike, ale má už svojich členov aj u nás na Slovensku.

Saleziánska rodina však nemá svoje hranice tu. Patria do nej rodičia a príbuzní našich spolubratov a sestier, rodičia našich mladých, zamestnanci a spolupracujúci laici i všetci tí, ktorí majú radi dona Bosca, saleziánov, sestry, skrátka všetci, ktorým je blízka saleziánska spiritualita a práca. Aj im všetkým prajem radostné prežívanie sviatku nášho otca dona Bosca.

V tomto mojom pozdrave by som sa chcel s vami podeliť o niečo, čo som pred rokom počul z úst nástupcu dona Bosca, dona Angela, v jednom z jeho prejavov. Veľmi mu ležalo na srdci, aby saleziáni, teda celá saleziánska rodina, popri tom všetkom, čo organizujú a robia, nezabúdali priamo ohlasovať Krista a vychovávať k viere.

Som presvedčený, že u nás na Slovensku, podľa našej tradície a aj preto, že nemáme až také veľké sociálne diela, existuje úprimná snaha katechizovať a ohlasovať evanjelium. Viete však veľmi dobre, že v mnohých oblastiach života len dobrá vôľa a snaha nestačia.

Preto by som si k tomuto prianiu dona Angela dovolil pridať ďalší krok. K snahe a ochote je potrebné pridať aj záujem o formáciu a vzdelávanie sa, aby naša evanjelizácia a katechizácia bola kvalitnejšia a aby vedela osloviť ľudí dnešnej doby.

Chcel by som teda celú saleziánsku rodinu, najmä tých, ktorí sú v nej oficiálne, povzbudiť, aby sme si na tento sviatok dona Bosca prosili tú jeho odvahu, pružnosť i ochotu skúšať a učiť sa, aby si aj v týchto komplikovaných časoch vedeli nájsť cestu ako odovzdať ľuďom, najmä mladým, ten poklad viery a lásky, ktorý nám bol zverený.

Prajem vám, aby nám tento čas obmedzení pomohol nájsť to podstatné, čo nám nijaké obmedzenie vonkajšej činnosti nemôže vziať. A prikladám jedno krásne svedectvo od dona Orioneho, ktorý ako chlapec prežil tri roky s donom Boscom a neskôr ako kňaz založil svoju vlastnú kongregáciu. Na dona Bosca vždy rád spomínal a svojim klerikom rozpovedal toto:

Poviem vám, prečo sa don Bosco stal svätým. Stal sa svätým preto, že pokrmom jeho života bol Boh a týmto pokrmom živil aj nás. V jeho škole som porozumel, že tento svätec nám neplnil hlavu všelijakými zbytočnosťami ... ako pozemská matka prijíma pokrm, aby mohla nakŕmiť potom vlastné dieťa, tak sa don Bosco živil Bohom, aby Bohom živil aj nás.

Nech nám don Bosco vyprosí milosť, aby sme sa v časoch tejto púšte aktivít, naučili živiť sa Bohom a keď obnovíme činnosť, aby sme boli schopní sprostredkovať ten Boží pokrm, Boží život tým, ktorým sa venujeme.

Krásny a požehnaný sviatok dona Bosca. 

 Pavol Grach, sdb Delegát pre saleziánsku rodinu

Príhovor nájdete aj na youtube -- link, v rámci svätej omše v čase od 14 min 20 sec.