Myšlienka na nedeľu


IV. Nedeľa cez rok C

Prvé čítanie: Jeremiáš 1,4-5.17-19

Prorok Jeremiáš v prvom čítaní je povolaný byť Pánovým prorokom, čo sa nepredstavuje vôbec ako niečo príjemné a ľahké. Vskutku misia Jeremiáša bude plná kontrastov a utrpenia. Jedinou oporou v tejto situácii bude Pán. On urobí z proroka opevnené mesto, železný stĺp a bronzový múr proti všetkým. Jeremiášov príbeh nám pripomína, že byť v službách Boha, i v službách evanjelia, nemusí byť vždy len niečo harmonické a krásne. To však neznamená, že toto nie je naším cieľom. Ale mnohokrát cesta k harmónii a pokoju vedie cez mnohé boje.

Druhé čítanie: Prvý list Korinťanom 12,31-13,13

Hymnus na lásku je jeden z najslávnejších txtov Nového zákona. Ako sme videli v posledných dvoch nedeliach, tento tex sa veľmi úzko viaže na Pavlovu katechézu o charizmách. Láska je tu predstavená ako najvyššia charizma alebo ako záruka každej charizmy. Preto aj tie našpeciálnejšie dary, jazyky, uzdravovania, sily viery, ktoré prenášajú vrchy, bez lásky nemajú nijaký význam.

Netúžme po ničom tak ako po jednoduchej láske. Spolu s ňou je všetko bezpečné, bez nej aj tie najväčšie dary sú nebezpečné. Ty, po čom túžiš v živote? Je tam aj láska? Je nad tým všetkým po čom túžiš, láska?

Evanjelium: Lukáš 4,21-30

Podnety

     Evanjelium pokračuje v pohľade na Ježiša v Nazarete. Jeho krásne kázanie privedie jeho spoluobčanov nie k viere, ale k nenávisti. Odmietajú ho, ba dokonca usilujú o jeho život. Čo ich tak sklamalo?

Na prvom mieste sa zdá, ako by išlo o čistú závisť a susedské namyslenosti. Ako môže ten, čo tu vyrastal a ktorého poznáme, hovoriť o sebe niečo takéto? Niektorí exegéti však poznamenávajú, že sklamanie mohlo byť aj z obsahu jeho kázne. Neponúka nijaké bezprostredné riešenia, nijaké konkrétne zmeny. Ba čo viac, ani nevyzdvihuje Izrael a nerobí zázraky, ktoré robil inde. Sklamanie.

V tomto sa Ježiš podobá na Jeremiáša. Odmietnutý svojimi, prežíva bolesť. Pravdivosť a realita evanjelií nezatajujú aj veľké Ježišove neúspechy. Je to súčasť jeho života. Neskôr to pocíti aj pri svojich najbližších, od ktorých sa tiež častejšie dočká sklamania, nepochopenia, ba napokon aj zrady.

Ježiš dostáva už v Nazarete ten typ sarkastickej a potupnej prosby: Urob niečo, čo si urobil inde? Nemôžeš? Však jasné, lekár sám seba nelieči. Tieto falošné nároky neveriacich sa zopakovali pod krížom: Iných zachraňoval, seba samého nevie zachrániť. Zostúp, ukáž sa a uveríme ti.

Ježiš odchádza a napriek tejto trpkej skúsenosti nezatrpkne. Pokračuje v ohlasovaní tam, kde ho prijímajú. Tento pohľad na Ježiša v túto nedeľu nech nám pomôže prekonať spolu s ním tajomstvo neúspechu v apoštoláte, tajomstvo úsilia, ktoré nie je prijaté. Viackrát v živote ho môžeme zažiť. Vtedy, aj keď je to trpké a ťažké, treba všetko zveriť Otcovi a ísť v ústrety tým, ktorí sú otvorení. Toto je náročný údel apoštolov.  Striasť si prach z nôh tam, kde sme neuspeli. Striasť prach z nôh, aby sme boli slobodní a plní lásky voči tým, ktorí prijímajú. Ale nikdy nestrácame lásku ani k tým, u ktorých sme úspech nemali.

* Per l’elaborazione della «lectio» di questa domenica, oltre al nostro materiale di archivio, ci siamo serviti di:

- Temi di predicazione, Napoli, Editrice Domenicana Italiana, 1997-1998; 2002-2003; 2005-2006.

- COMUNITÀ MONASTICA SS. TRINITÀ DI DUMENZA, La voce, il volto, la casa e le strade. Tempo D’Avvento e Natale, Milano, Vita e Pensiero, 2009, pp. 68.

- La Bibbia per la famiglia, a cura di G. Ravasi, Milano, San Paolo, 1998.