Myšlienka na nedeľu


Poznáš prikázania?

Prvý príkaz nám jasne hovorí, že v prikázaniach ide o cestu z otroctva na slobodu. Ja Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptského otroctva. Táto hlboká pravda má aspoň dva významné momenty, pri ktorých sa potrebujeme zastaviť

Ponajprv: čo je alternatíva k otroctvu? Slobodný človek. Ale poďme ďalej: kto je slobodný človek? Ten, kto neslúži nikomu? Alebo ten, kto myslí iba na seba? Alebo azda ten, kto je sám? Ten čo si môže všetko dovoliť? Ten, kto nemá starosti? Izraeliti boli pozvaní z otroctva Egypta do služby Bohu. Kedy už konečne porozumieme, že slobodný človek je ten, kto vie všetko prijať a všetko konať v láske k Bohu. Nijaké iné oslobodenie ani nijaké iné víťazstvo nemá v sebe definitívnu slobodu 

Čo je sloboda nám môže povedať aj tento príklad. Raz bol Lincoln na trhu s otrokmi a rozhodol sa pomôcť jednej otrokyni. Kúpil ju a dal jej slobodu. On prišla k nemu a povedala mu: Ja chcem celý život slúžiť tomu, kto ma oslobodil.

V desatore je aj iný krásny obraz, ktorý sme s obľubou vynechávali: Boh je ten, ktorý trestá neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia, ALE tým, ktorí ho milujú preukazuje priazeň do tisíceho pokolenia. Škoda, že dlhé časy sme tento verš nenechali znieť v našom srdci. Možno by sme menej hovorili o prikázaniach a prísnom Bohu. Všetko za predpokladu, že si vieme spočítať pomer 3-4 oproti 1000 v prospech milosrdenstva.

Poďakujme teda Bohu za to, že nám dáva svoje prikázania a neviďme za nimi len toho, kto na nás striehne. Veď keď nám zakazuje kradnúť, zabíjať či smilniť, a tak zostať slobodnými, naozaj to s nami nemyslí zle.

Zvyknime si na Židov a Grékov okolo nás.

Sv. Pavol to medzi Aténami a Korintom pochopil naplno. Svet, v ktorom sa pohyboval bol plný nábožnosti, ktorá si žiadala znamenia, ale aj plný múdrosti, ktorá dokázala všetko uviesť do pochybnosti a zostávať pasívnou a špekulatívnou. Apoštol nás upozorňuje: okolo nás budú vždy žiadostiví kresťania, neuspokojení vo svojich túžbach, aby Boh konal podľa ich predstáv a túžob. A plný múdrych racionalistov, ktorí budú mať tisíce dôvodov, prečo nepočúvať zvesť o zmŕtvychvstaní Krista vo svojom ľudskom tele. K tejto múdrosti sa ide cez jeho ukrižovanie v tele, je to múdrosť, skrytá pred žiadostivo nábožnými a pred «múdrymi» tohto sveta. Prijať to, že cez smrť sa ide k životu. Preto je meditácia krížovej cesty veľmi dôležitým prvkom tohto obdobia. Našiel si si už čas?

Vyčistenie chrámu si žiada ráznosť

Ježišov násilný čin uprostred chrámu nám pripomína, že aj naše srdce (chrám Boží, chrám Ducha svätého) je možné vyčistiť len násilím. My v našom srdci  často a radi viac obchodujeme ako patríme Bohu. To je nebezpečenstvo, ktorým trpíme. Poprosme Ježiša, nech nám pomôže a pridajme sa celou silou k nemu. Predavači preč z nášho srdca, prestaňme kupčiť s Bohom. Chrám je pre stretnutie sa s ním, nie pre nejaký náš zisk. Ako krásne to napísal jeden neznámy kresťanský autor z II . storočia:

Nech nám ani to nerozbúri myseľ, keď vidíme, že nespravodliví sú bohatí a Boží služobníci sú utláčaní. Verme, bratia a sestry. Vedieme boj živého Boha a unúvame sa v tomto živote, aby sme v budúcom dostali víťazný veniec. Ani jeden spravodlivý nedostal ovocie rýchlo, ale trpezlivo naň čaká. Lebo keby Boh dával spravodlivým rýchlo odmenu, hneď by bol z toho čo robíme obchod, a nie nábožnosť. Navonok by sme aj boli spravodliví, ale nie z nábožnosti, lež zo zisku.
 
Don Pavol Grach, SDB