Dni saleziánskej spirituality, Turín 13. – 16.1.2022

Keď som dostala ponuku zúčastniť sa dní saleziánskej spirituality v Turíne, potešila som sa. Niekto by povedal, že to bola náhoda, keď zo všetkých spolupracovníkov oslovili práve mňa, ale ja na náhody neverím, Niekto ma tam proste chcel 😊. Rada by som vám preto zhrnula, čo sa mňa osobne počas týchto dní najviac dotklo.

V prvom rade to bolo samotné Valdocco. Prísť na miesto, kde sa to celé začalo je zážitok sám o sebe. Človek sa tu hneď cíti ako doma. V rámci programu bol vyhradený priestor aj na prehliadky múzea Dona Bosca s výborným sprievodcom. Prechádzať sa po len nedávno sprístupnených podzemných priestoroch ponúka možnosť lepšie si zvizualizovať, ako to tam v Don Boscových časoch vyzeralo a dáva to všetkým tým načítaným príbehom zo života Dona Bosca reálnejšie kontúry. Silný zážitok mám aj z prehliadky baziliky, hlavne podzemnej časti, kde sa nachádzajú relikvie saleziánskych svätých, ktorú som navštívila prvýkrát. Je veľmi inšpirujúce opäť si takýmto spôsobom pripomenúť, že všetci sme pozvaní stať sa svätými, a že v saleziánskej rodine máme toľko povzbudzujúcich príkladov.

Čo sa týka samotnej atmosféry, bolo to naozaj rodinné stretnutie. Je pravda, že nás tam bolo kvôli pandemickej situácii ani nie dvesto, čo je oproti minulým ročníkom, kde účasť presahovala tisíc ľudí, málo, no napriek tomu, zažiť takúto rodinnú atmosféru na medzinárodnom stretnutí na vlastnej koži je silný zážitok. V prvý večer sme dostali ponuku predmodlievať sa jeden desiatok ruženca v slovenčine, takže odvtedy už všetci registrovali, že sme Slovenky. Počas nasledujúcich dní sa pri nás neváhali pristaviť a prehodiť zopár viet, pozdraviť nás aj niekoľko krát do dňa, spýtať sa, ako sa máme a či je všetko v poriadku. Sympatické bolo aj to, ako Don Artime s táckou v rukách s nami čakával v rade na obed. Napriek tomu, že nie všetci sme si vždy rozumeli, vedeli sme, čo nás spája, a že niekedy milý úsmev povie všetko, čo treba 😊.

Celým dňom saleziánskej spirituality dominovala tohtoročná strenna: Robte všetko z lásky, nič nasilu. Na tomto stretnutí som si uvedomila, ako málo toho o sv. Františkovi Saleskom viem, preto som rada, že som sa mohla do tejto témy hlbšie ponoriť a tak aj lepšie spoznať hĺbku a aktuálnosť tohto veľkého svätca. Veľmi sa mi páčil pohľad na slobodu ako Boží dar človeku, ktorý pri vysvetľovaní strenny vypichol hlavný predstavený Don Artime, poukazujúc na Boha, ktorý klope na naše dvere. Každý jeden z nás je v slobode pozvaný odpovedať na jeho klopanie a otvoriť. Táto myšlienka veľmi pekne osvetľuje aj realitu našich vzťahov, ktoré máme budovať presne tak isto – rešpektujúc osobnú slobodu každého jednotlivca, nie nasilu. Takto to predsa robil aj Don Bosco!

Veľmi podnetnou pre mňa bola aj piatková panelová debata a následná diskusia v skupinách. Najviac ma zaujali myšlienky írskeho provinciála Dona McDonnella, ktorý poukázal na to, že saleziánska charizma si vybrala Dona Bosca, nie naopak. Práve sen z deviatich rokov mu ukazuje, že dobrota a láskavosť je cestou k srdcu mladého človeka a že aj on sa jej musel učiť. Dôležité je otvoriť svoje srdce Bohu, ktorý potom môže cez nás pôsobiť, lebo definíciou lásky je srdce približujúce sa Bohu. Potom dokážeme naozaj milovať – napriek svojim chybám i napriek chybám toho druhého.

S veľkou vďačnosťou za všetky zážitky, ktoré si z dní saleziánskej spirituality odnášam, by som nám všetkým chcela popriať odhodlanie každodenne otvárať svoje srdce Bohu, aby sme dokázali čoraz lepšie žiť svoje saleziánske povolanie a byť naplno takými, akých nás Nebeský Otec stvoril.