Myšlienka na nedeľu


Najväčší z ľudí

Ján Krstiteľ sa teší veľkej úcte evanjelistov i celej prvej Cirkvi. Liturgia mu vyhradzuje dva sviatky: sviatok narodenia i sviatok jeho mučeníckej smrti. Ikonostázy východnej Cirkvi ho majú neustále spolu s Máriou ako sprievodnú ikonu. On a Mária predstavujú orodovníkov modliacich sa za Cirkev.
 
Jeho meno bude - Boží dar.
Evanjelium hovorí, že príbuzní chceli chlapčekovi dať meno podľa otca: Zachariáš. Rozprava, ktorú čítame inšpiruje našu myseľ pouvažovať (vždy znovu a znovu) nad hodnotou dieťaťa, ktoré vo vízii prichádzajúceho kráľovstva nikdy nie je len vlastníctvom rodiny, ale Božím projektom pre tento svet. Alžbeta, ktorá nebola postihnutá mlčaním prehlasuje, že dieťa sa bude volať Ján, v preklade, Boží dar. Môžeme povedať, že takto nás Alžbeta učí, že toto je meno každého dieťaťa, ktoré sa rodí na tento svet. Zachariáš túto skutočnosť potvrdzuje. 
 
Naše deti, naši mladí.
Pre rodičov i pre nás saleziánov je toto veľkou výzvou. Upriamiť pohľad na Boží dar v živote, ktorý sa rozvíja. Detstvo, mladosť sú osobitné etapy týchto Božích stvorení a Boh nás robí účastnými na ich osudoch. Kiež by sme vedeli milovať život, ten ktorý prichádza a žiada svoj priestor, ten, ktorý si vyžaduje toľko trpezlivosti. 
 
Chlapček, ktorý skončil na púšti
Ako odlišne sa rozvinul život Jánov. Otec kňaz v chráme, syn kazateľ na púšti. Aj táto skutočnosť nám hovorí, aby sme príliš neprojektovali život našich detí a mladých podľa našich predstáv. Nech idú svojou cestou, lepšie, tou svojou cestou, na ktorú ich pozve Pán. 
 
Obráťme sa dnes na Jána Krstiteľa, aby naša úcta k životu bola vždy láskou ku konkrétnemu Božiemu projektu. A nezabudnime prosiť o to, aby naše deti, naši mladí boli skutočne v službe Bohu a jeho prichádzajúcemu kráľovstvu. Aj keby to niekedy nebolo podľa našich predstáv. 
 
Don Pavol Grach, SDB