---

Po mesačnej covidovej karanténe náš 25 ročný syn zhodnotil našu rodinnú situáciu slovami : Tak sa mi zdá, že keď rozbili komunitu saleziánov v Sabinove, tak rozbili aj vás dvoch s otcom. Neviem mu odpovedať, uvidíme čo povie na konci roka 2021. A ani neviem, či plakať, alebo sa smiať.
Požehnaný rok všetkým.
Milka Mišenčikova, ASC Sabinov

---

Emília Mišenčíková napísala:
Aj ja pozdravujem z domácej karantény a trochu som sa vcítila do Milkiných slov, že nevieme, či plakať alebo sa smiať. Lebo byť chorý je problém č.1, byť zatvorený je problém č.2, byť chorý a zvyšok rodiny bol zvyknutý na bežný chod domácnosti č.3, že kovid trvá dlhšie, ako by som si predstavovala už tuším č.4.... takže napätie vo mne, napätie okolo mňa.... a ako prídavok aj kolegyne z práce mi dali telefonicky najavo svoje napätie, že som si dovolila ochorieť...a teraz sa pokúšam v týchto veciach zorientovať tak po saleziánsky, aby som sa nesťažovala, ale aj aby som nevybuchla tam, kde to netreba... Som vďačná mojim známym, ktorí mi písali či volali, že na mňa myslia, keď som sa zle cítila. Uvedomujem si, že sú mnohí s horšími problémami ako ja.
A našla som myšlienky pápeža Františka na českom portáli: Ako Boh povedal: "Jozef, syn Dávidov, neboj sa", tak opakuje aj nám: "Nebojte sa!". Je treba odložiť zlosť i sklamanie a dať - nie vonkajším súcitom, ale dúfajúcou statočnosťou - priestor tomu, čo sme si nevybrali a predsa to existuje. Takýto spôsob akceptácie života nás uvádza do hlbšieho zmyslu. Život každého z nás sa môže zázračne obrodiť, ak nájdeme odvahu žiť ho podľa toho, čo nám ukazuje evanjelium. A nezáleží na tom, či sa všetko zvrtlo zle a či je už niečo nezvratné. Boh môže dať rozkvitnúť kvetom medzi kameňmi.
Prajem všetkým požehnaný rok. Kvetka J., ASC Ivanka-Bernolákovo